Rada galérií Slovenska (RGS) v novembri vyhlásila víťazov nového ocenenia pre odborných pracovníkov udeľovaného za ich pôsobenie v zbierkotvorných galériách, ktoré Rada združuje. Na rozdiel od už existujúcich cien, ako Galéria roka, udeľovaná inštitúciám, či Cena Andreja Kmeťa, udeľovaná jednotlivcom za ich celoživotné pôsobenie, ktoré vyhlasuje Ministerstvo kultúry (obe v spolupráci s RGS), je Biela kocka určená pre jednotlivcov, prípadne autorské kolektívy za ich individuálne projekty, výnimočné počiny realizované v predchádzajúcom roku. Tohtoročný prvý ročník ocenenia teda hodnotil prínos projektov a podujatí z roku 2016, nominovaných v štyroch kategóriách: edičný, kurátorský, edukačný a mimoriadny projekt v oblasti ďalších galerijných činností (v zmysle významného zhodnotenia zbierky, reštaurovania zbierkového predmetu, alebo dizajnu či architektúry výstavy). Hoci motivácia na založenie ceny v komunikácii usporiadateľa nie je celkom jasne formulovaná, zjavne je vedená snahou rozprúdiť odbornú diskusiu a kritické prehodnocovanie aktuálneho diania na pôde zbierkotvorných, poväčšine regionálnych galérií, a upriamovanie pozornosti odbornej verejnosti na často „neviditeľné“ a zúfalo nereflektované aktivity a snaženie jednotlivcov. Na druhej strane, zloženie odbornej poroty tvorili nielen úzko špecializovaní odborníci na tzv. galerijné činnosti. Jej členmi boli Miloslava Borošová Michalcová, Hana Hudcovičová Lukšů, Ján Kralovič, Zuzana Labudová, Peter Megyeši, Svätopluk Mikyta a Jana Németh. A ako sa aspoň javí z vyhlásenia poroty zdôvodňujúcej svoj výber, zdá sa, že pri posudzovaní projektov bola najsledovanejším faktorom téma, viac než jej odborné spracovanie, že sledovala predovšetkým potenciál oslovenia aj širšej verejnosti a prácu s galerijným divákom.
Z kurátorských projektov sa porote zdal ako najprínosnejší kurátorský počin Lenky Kukurovej – výstava Strach z neznámeho v KHB. V rámci publikačnej činnosti bola ocenená Zsófia Kiss-Szemán (GMB) za publikáciu Arnold Peter Weisz-Kubínčan – Hľadanie identity. Široký kolektív autorov zo SNG získal uznanie za Vzdelávaciu nadstavbu výstavy Sen x skutočnosť / Umenie & propaganda 1939 – 1945 a v rámci mimoriadneho projektu bol ocenený Štefan Kocka, reštaurátor pôsobiaci v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Propagácia aktivít širšej verejnosti je mimoriadne potrebná. Zároveň si však treba priznať, že často aj samotní aktéri v rámci umeleckej scény pristupujú k štátnym zbierkotvorným galériám s prehnaným dešpektom, so stereotypnými predstavami o „štátnej inštitúcii“, pričom celkom prehliadajú ich odborné činnosti, ktoré sa verejne neprezentujú jednoducho. Scéna sa akoby polarizuje na zriaďovanú a nezávislú kultúru, predovšetkým kvôli štátnym dotáciám. No namiesto toho by sa skôr mala spoločne organizovať proti neúnosnému podfinancovaniu kultúry. Veď ako si ceníme odbornosť, keď i odborná verejnosť venuje len malú pozornosť tomu, že z vedúcich pozícií galerijných inštitúcií v regiónoch miznú odborníci? Zriaďovatelia na miesta riaditeliek a riaditeľov dosádzajú celkom inak profesijne a odborne orientovaných ľudí, čo sa naozaj nedá obhájiť (prinajmenšom) pochybným tvrdením, že pre riaditeľa sú dôležitejšie manažérske schopnosti než odborné skúsenosti, a čo už vôbec nepotvrdzuje ich pôsobenie na týchto pozíciách. Najnovší takýto prípad je výberové konanie na miesto riaditeľky galérie v Nových Zámkoch. Udeľovanie ceny Biela kocka môže napomôcť spoločnej odbornej reflexii, najmä keď sa v budúcom roku organizátori rozhodli ocenenie rozšíriť aj pre „neregistrované“ galérie. Možno by mohlo byť aj podnetom k väčšej vzájomnej podpore a spolupráci. Propagácia činnosti galérií medzi širšou, ale i odbornou verejnosťou zatiaľ určite pomôže.
