Lýdia Pribišová: Ako a kedy vznikol Curatorial Studies Institute a kde sa nachádza?
Juraj Čarný: Problematiku absencie kurátorských štúdií na Slovensku som vnímal dlhodobo. Ako absolvent Kurátorských štúdií Márie Hlavajovej v SCCA som nerozumel, prečo túto oblasť všetky vedecké aj akademické inštitúcie dlhodobo ignorovali a ignorujú. Od roku 1999 som v rámci viacerých projektov zamestnával ambicióznych mladých kurátorov. Čo ma s nimi spájalo, bola skutočnosť, že všetci sme boli nielen samoukovia, ale niekedy aj v pozitívnom slova zmysle „amatéri“. Je pre mňa nepochopiteľné, že umelecká scéna dodnes nepociťovala potrebu vzdelávať nielen kurátorov, ale ani manažérov umenia. Mal by som možno tendenciu myslieť si, že jej asi takáto situácia vyhovovala, pravdou však je, že neviem, kto by z absencie vzdelaných a medzinárodne rozhľadených kurátorov mohol reálne profitovať. Financie na iniciovanie programu Curatorial Studies sa mi podarilo získať až v roku 2015. Vďaka podpore Jany Binder a Goetheho inštitútu som vtedy ako riaditeľ Slovenského centra vizuálnych umení a Domu umenia/Kunsthalle Bratislava inicioval vznik prvého vzdelávacieho programu Curatorial Studies. Keď minister kultúry inicioval spolu so SNG rozdelenie Domu umenia a Kunsthalle Bratislava a SCVU pod novým vedením rezignovalo na medzinárodné, výskumné a sčasti aj vzdelávacie poslanie, pochopil som, že v tomto svojom projekte musím pokračovať. V roku 2017 som založil Curatorial Studies Institute, ktorý aktuálne zastrešuje viacero vzdelávacích a výstavných projektov, ktoré pripravujeme. Sídlime na pozitívnom „ostrove“ Olivera Kleinerta Na Riviére v Karlovej Vsi v spoločných priestoroch s architektonickým štúdiom SPAD.
LP: Kto je jeho členom, kto v ňom pôsobí?
JČ: Kurátorské štúdiá som založil spolu s reformátorkou New Museology Léontine Meijer-van Mensch z Amsterdamu, aktuálne umeleckou riaditeľkou Jüdisches Museum Berlin. Vzdelávacích programov sa zúčastnilo viacero významných svetových kurátorov, bývalých a súčasných šéfkurátorov a riaditeľov zaujímavých inštitúcií, napríklad tu hosťovali Christoph Thun-Hohenstein (MAK), Kati Simon (Ludwig Múzeum Budapešť), Sandro Droschl (Kunstlerhaus Graz), Daniela Bystron (Hamburger Bahnhoff), ale aj domáci experti, napríklad Richard Gregor, Mira Sikorová Putišová, Lenka Kukurová, Zuzana Pacáková, Daniela Čarná, Omar Mirza, Vladimír Beskid, Marek Adamov a ďalší.
LP: Aký má program Curatorial Studies Institute?
JČ: Cieľom je predstaviť poslucháčom komplex aktivít súvisiacich s koncepčnou, kurátorskou a organizačnou prípravou výstav, s možnosťou priamej aplikácie na prípravu grantového a sponzorského projektu, ale aj realizácie výstavy. Teoretické prednášky sú spojené s workshopmi – realizáciou, konzultáciu a záverečnou prezentáciou modelového projektu samotnými poslucháčmi. Program Curatorial Studies sa skladá z viacerých blokov. Základným sú teoretické prednášky primárne zahraničných, ale aj domácich kurátorov. Prednášali na témy dejiny výstav, dejiny kurátorstva, dejiny inštitúcií, new museology, práca kurátora v regionálnej galérii, slovenský kurátor v zahraničí a ďalšie. Druhý cyklus je zameraný na praktickejšie otázky súvisiace s prípravou a realizáciou výstav, ako project management, PR, marketing, fundraising, international relations, exhibition design/architecture, produkcia a ďalšie. V spolupráci s vybranými študentmi (Hana Kucharovičová a Antónia Donevová) sme spoločne pracovali na výstavnom projekte – Potulná galéria nomadSPACE. Súčasťou sú aj výskumné expedície, vďaka podpore Goetheho inštitútu sme strávili týždeň v Berlíne a pripravujeme ďalšie cesty. Momentálne programy pokračujú vďaka podpore Nadácie Tatrabanky a Fondu pre podporu umenia. Súkromný vzdelávací program by som však v budúcnosti rád nasmeroval na akademickú pôdu. Aj z tohoto dôvodu momentálne sám absolvujem štúdium PhD u prof. Michala Kolečka na Fakulte umenia a dizajnu UJEP v Ústí nad Labem.
LP: Spolupracujete s podobnými inštitútmi v zahraničí?
JČ: Pripravujeme spoluprácu so švajčiarskym curating. org, aktuálne sme dostali ponuku na spoluprácu našich študentov s Pavillon Bosio na École Supérieure d’Arts Plastiques de la Ville de Monaco, ale aj od Schemnitz galérie v Banskej Štiavnici.
LP: Koľko má už absolventov? O koho ide? Ako im pomohlo absolvovanie programu inštitútu v ich kurátorskej kariére?
JČ: V prvom ročníku sme mali na začiatku dvanásť poslucháčov, v aktuálnom ročníku ich je sedem. Jedna z najmladších absolventiek úspešne pracuje v Galérii Soda, aktuálni poslucháči pripravili veľkolepý festival DOM a pracujú napríklad aj v GMB, Kalabe aj Soge. Na kurátorské štúdiá sa prihlásili už ako zamestnanci týchto inštitúcii a myslím, že vzdelanie si skôr dopĺňajú. Ako im absolvovanie štúdií pomohlo, vedia najlepšie oni sami, ale časom to ukáže aj ich kurátorská kariéra.
LP: Čo pripravuje Curatorial Studies Institute na rok 2018?
JČ: V zmysle filozofie educating – connecting – accelerating momentálne pracujeme na prepojení kurátorských štúdií s novým kurátorským inkubátorom, ktorý by poskytol priestor pre freelance kurátorov a kurátorov startupistov. Venujeme sa novým technológiám, oživili sme Crazycurators Biennale so zameraním na augmented reality. Pripravujeme druhý ročník Potulnej galérie nomadSPACE, ktorá sa opäť bude túlať po letných hudobných festivaloch aj tzv. „hladových dolinách“ s cieľom upozorniť ľudí na riziká xenofóbie rasizmu a extrémizmu. Spustili sme rezidenčný program pre umelcov a mikrorezidencie pre kurátorov. Pre Rakúske veľvyslanectvo a Rakúske kultúrne fórum pripravujeme kultúrne prepojenie Viedne a Bratislavy inšpirované viedenskou električkou s názvom T.R.A.M. V pravidelnom vlaku ÖBB pripravujeme sériu výstav, živých stretnutí, ale aj divadelný a hudobný festival, festival performance a ďalšie programy.
Lýdia Pribišová je kurátorka a managing editor Flash Art Czech and Slovak Edition.