Otrasy by Sarah Alberti 

Diela Dany Sahánkovej visia na stene bez rámov ako napnuté zvieracie kože, plátno pokryté tušom a ceruzou je prepichnuté jemnými klincami. Na prvý pohľad abstraktne pôsobiace námety sa zlievajú do štruktúr, z ktorých vystupujú do popredia psie a vlčie hlavy. Prepichnutá plocha obrazu zdôrazňuje brutalitu scény a vyvoláva pochybnosti o tom, čo sa deje a kto by mal mať z koho strach. Tento temne pôsobiaci tmavošedý vstup do výstavy Otrasy uvádza prehliadku štyroch umelcov a umelkýň zo Slovenska a Českej republiky. Ilona Németh, Dana Sahánková, Rudolf Sikora a Jiří Sozanský prostredníctvom svojich diel zviditeľňujú vzťah moci a násilia. Vo výstavnom priestore (kurátormi výstavy sú R. Drury, L. Kukurová, V. Tintelnot) je zvukovo výrazná inštalácia Ilony Németh Beh medzi šibajúcimi prútmi (1994): na stojanoch od mikrofónov sú pripevnené prúty, ktoré sa vstupom do inštalácie dajú do pohybu. Zvuk ich pravidelného narážania do seba dominuje miestnosti a v zmysle Kabakovových diel vyzýva divákov na prechod špalierom. Je to odkaz k dejinám rakúsko-uhorskej monarchie, keď sa prechádzanie špalierom vojakov šibajúcich prútmi využívalo ako forma trestu. Popri dielach Rudolfa Sikoru a Jiřího Sozanského sú vystavené aj ďalšie práce Ilony Németh, ktoré v pravom zmysle slova rezonujú: vo videu Ráno je umelkyňa sprevádzaná dvoma maskovanými mužmi vyzbrojenými puškami – pri raňajkách, na schodisku, pri pokladni v supermarkete. Kto sleduje koho? Je to symbol v súčasnosti rozšírenej potreby bezpečia ako reakcie na teror vo svete a zároveň potreby slobody v dnešnej digitálnej realite. A napokon je tu zahmlenie Námestia slobody v Bratislave, performance, ktorú je možné zažiť v podobe videa (Hmla, 2013) a ktorá znázorňuje nemožnosť dezinfikovať dejiny. Nemeckých divákov dielo zároveň konfrontuje s nevedomosťou o nedávnej minulosti susedných krajín: socha prvého československého komunistického prezidenta tu bola zničená už v roku 1989. Fontána postavená v roku 1980 je už roky nefunkčná.