Názov je prevzatý z maďarského dvojmesačníka Index/Miesta umenia, ktorý mal špeciálne vydanie s rovnakým názvom o Katedre teórie umenia a kurátorstva jeden rok po spustení jej bakalárskeho programu na Maďarskej univerzite výtvarných umení v roku 2009. Keďže išlo o prvé zhodnotenie našej činnosti, bolo veľmi zaujímavé prečítať si zhrnutie našej dvojročnej aktivity, najmä preto, že ho napísalo zopár „nováčikov“, ktorí práve začali odbor študovať. Okrem bakalárskeho programu sa mohli študenti prihlásiť aj na denný magisterský program v odbore Teória súčasného umenia a kurátorstvo v akademických rokoch 2012 až 2017 a po absolvovaní magisterského štúdia získali kvalifikáciu ako certifikovaný teoretik a kurátor súčasného umenia. Absolventi bakalárskeho programu získajú kvalifikáciu analytik výtvarného umenia, ktorá pokrýva široké možnosti zamestnania v oblasti súčasného umenia. Absolventi, napríklad tí, ktorí napísali spomínaný príspevok, pracujú v súčasnosti ako kurátori, galeristi, redaktori v časopisoch, zamestnanci neziskových organizácií alebo pokračujú v štúdiu v zahraničí. Študent našej katedry mohol získať prax v rôznych oblastiach súčasného umenia nielen po tom, ako získal oficiálny diplom. Už počas štúdia, v rámci stáží organizovaných katedrou, sa mohol oboznámiť s rôznymi praktikami v múzeách a galériách, s výskumom na kurátorských projektoch a technikami inštalovania výstav alebo organizovania konferencií, napríklad v Ludwigovom múzeu, Múzeu Kassak, Maďarskej národnej galérii, tranzit.hu, C3 (a to je len zopár inštitúcií v Budapešti). Podobne malo niekoľko študentov magisterského štúdia v predchádzajúcich rokoch možnosť stráviť mesiac v Galérii súčasného umenia v Lipsku a v Galérii ŠKUC v Ľubľane. Trojročný bakalársky program na Katedre teórie umenia a kurátorstva bol jedným z prvých v Maďarsku, ktorý mal základnú a komplexnú výučbovú schému v histórii umenia, teórii umenia a súčasnej kurátorskej praxi zavŕšenú univerzitným diplomom. Program by nebolo možné spustiť bez podpory univerzity, a ak by jeho ciele nezodpovedali záujmom kultúrnej politiky v Maďarsku: jeho role v zachovávaní udržateľnej vzdelávacej štruktúry v kurátorskom vzdelaní (vlastne vo všetkých oblastiach vyššieho vzdelania) sú neoceniteľné. Analýza týchto okolností by nás však zaviedla inými smermi, ktoré by boli vhodnou témou na iný text zameraný na celkovú situáciu vyššieho školstva. Keď sa program v roku 2009 v Budapešti spustil, s počtom študentov okolo 10 (toto priemerné množstvo ostalo zachované po všetky akademické roky, čo poskytuje jedinečnú možnosť pracovať intenzívne v malých seminárnych skupinách), bolo v regióne len niekoľko dobrých programov zameraných na súčasné umenie (napr. Škola umeleckého sveta pre kurátorov a kritikov súčasného umenia v Ľubľane, postgraduálne štúdium kurátorstva v Krakove). Tieto kurzy všetky pracovali podľa rôznych inštitucionálnych rámcov s celou škálou medzinárodných sietí, ale nešlo o štúdium zavŕšené vysokoškolským diplomom.
Samozrejme, poznali sme aj základnú štruktúru zavedených kurátorských kurzov mimo hraníc regiónu. Základné kurikulum týchto kurátorských kurzov je založené na veľmi podobnej metodike: zmes teoretických a praktických modulov zameraných na rôzne typy umeleckých diel, s ktorými odborník na umenie pracuje. Záverečná – sumarizujúca – práca je rozdelená na písomnú časť a kurátorský projekt realizovaný v skupinovej spolupráci. Trvanie týchto rôznych typov medzinárodných kurzov sa pohybuje od troch mesiacov do troch rokov. Pri zostavení nášho programu sme sa inšpirovali štruktúrou medzinárodne uznávaných kurátorských kurzov (napríklad de Appel v Amsterdame, Kráľovská vysoká škola umenia v Londýne, Bard College v New Yorku, postgraduálny kurátorský program v Zürichu atď.), ale v prvom rade pre nás bolo dôležité vybudovať niečo, čo vychádza z lokálneho kultúrneho prostredia. Čo sme sa mohli naučiť z múzeí umenia, galérií a ako nás inšpirovala maďarská umelecká a inštitucionálna prax? Uvedomovali sme si, že v maďarskom systéme umeleckých inštitúcií je potrebný takýto typ odbornosti. Neznamenalo to, že by v týchto inštitúciách neexistovali žiadni kvalifikovaní odborníci na umenie, ale určité praktické a teoretické (kurátorské) poznatky by sa mali odovzdávať na univerzite a kurikulum by malo byť zostavené práve pre tento účel. V programe vyučuje špecializovaný zbor pedagógov (János Szoboszlai, PhD – vedúci katedry, Tünde Varga, PhD, Edina Nagy, PhD, Eszter Lázár, József Mélyi, Zoltán Kékesi, PhD) a hosťujúci pedagógovia, vrátane kurátorov, historikov a teoretikov umenia, kultúrnych antropológov a umelcov. Skúsenosti pedagógov sa uplatnili aj vo vyučovacej praxi: členovia zboru sú aktívni v kurátorstve, organizovaní projektov, vydávaní textov a výuke na iných fakultách a univerzitách, aj v zahraničí. Zmes prednášok, seminárov, projektových seminárov, exkurzií do galérií a ateliérov, diskusie o súčasných umeleckých dielach a kurátorských projektoch tvoria základ programu, v rámci ktorého sa naši študenti oboznamujú s príslušnými teóriami a myslením kľúčovým pre kurátorskú prax. Kurikulum pozostáva z troch hlavných modulov: Techniky prezentácie sú modulom založeným na praktických zložkách umeleckého vzdelania. Modul obsahuje ateliérové práce, kde naši študenti pracujú spoločne so svojimi umelcami – kolegami z rôznych katedier výtvarného umenia, čo im poskytuje možnosť naučiť sa a praktizovať umelecké techniky (napríklad olejomaľbu, grafické techniky alebo odlievanie foriem). Modul Histórie a teórie umenia pozostáva z prednášok v tradičnom diskurze filozofie umenia z pohľadu kultúrnych štúdií a kladie otázky týkajúce sa základných konceptov, ako je umelecká hodnota, estetické posúdenie, a zároveň sa zaoberá otázkami teórie súčasného umenia. Na druhej strane prednášky oboznamujú študentov so súčasnými diskurzmi umenia. Modul Výstavníctvo a kurátorstvo sa zameriava na teoretické a praktické vstupy a výstupy.
Počas teoretických prednášok (história múzeí, história vystavovania, medzinárodné a miestne kurátorské postupy, súčasná umelecká kritika) získavajú študenti náhľad zo základov manažérskych a právnych aspektov odboru. V rámci praktických kurzov sa od študentov vyžaduje, aby sa zúčastnili na organizovaní a realizácii výstav buď na univerzite, alebo v externých inštitúciách. Môže im to poskytnúť aj príležitosť na získanie skúseností s organizovaním programov v kooperatívnom prostredí. Praktická časť výstavníctva nezahŕňa len prácu na výstavách, ale aj diskurzívne formy, ako je organizovanie diskusií za okrúhlym stolom, panelových diskusií, mediálnych podujatí či publikácií. Pri práci na realizácii konceptu bez ohľadu na médium, formát a obsah majú študenti možnosť „otestovať“ si mnohé aspekty kurátorskej práce. Ak chce program reflektovať neustále sa meniaci profil kurátora, malo by byť kurikulum v rámci viac-menej stabilnej štruktúry flexibilné. Hoci vyučovacím jazykom programu je maďarčina, znalosť anglického jazyka sa vyžaduje pre úspešné absolvovanie štúdia, a tak isto preto, lebo častými hosťami univerzity sú medzinárodne uznávaní umelci, kurátori a teoretici. Okrem svojich výukových povinností sa malá, ale veľmi energická fakulta snaží ďalej rozvíjať svoje medzinárodné inštitucionálne partnerské siete s kurátorskými univerzitnými kurzami a umeleckými inštitúciami. Jeden z našich projektov sa napríklad zrodil na seminári v roku 2015, kedy magisterskí študenti kurátorstva viedli výskum o histórii a každodennom živote univerzitnej umeleckej kolónie (umeleckom tábore) v Tihany na jazere Balaton. Najnovšia fáza prebiehajúceho výskumného projektu (Rezidencia predmetom výskumu) sa realizovala v tranzit.sk v Bratislave v septembri 2017. Cieľom projektu bolo vytvoriť diskurzívnu platformu na zmapovanie rezidenčných programov ako takých, vrátane ich aktuálneho potenciálu, historických prekurzorov a výziev. Jedným zo špecifických znakov nášho bakalárskeho programu na katedre teórie umenia a kurátorstva je prepojenie teoretických a praktických modulov pri projektovej výuke. Asi najlepším príkladom, na ktorom je možné ilustrovať túto komplexnú výukovú metodiku, sú diplomové výstavy, kde študenti pracujú na projektoch. Po celoročnej príprave (vrátane vypracovania konceptu, manažérskych úloh, ktoré sú pre realizáciu zásadné, študenti sú zodpovední za propagáciu, publikáciu, webovú stránku, vernisáž a dokumentáciu) realizuje skupina študentov projekt na vybranom externom mieste, kde musí zohľadniť aj okolnosti hostiteľskej inštitúcie. Výstava pod názvom Liget 30 bola realizovaná v nádhernom, ale opomínanom výstavnom priestore (Olof Palme Ház) v Budapešti. Projekt sa odvíjal od približne 30-ročnej histórie veľmi prestížnej mestskej galérie vedenej umelcami (Liget). Hoci študenti-kurátori začali s výskumom histórie galérie Liget, ich prístup mal od tradičného historického pohľadu ďaleko. Témy výstav uskutočnených v galérii Liget z predchádzajúcich rokov boli poňaté ako inšpiratívne (a stále aktuálne) témy, ktoré sa odrazili vo výbere pozvaných umelcov na diplomovú výstavu. Popri pôsobivom dizajne výstavy doplnenom o publikáciu skupina zorganizovala aj súvisiace podujatia ako múzejná prezentácia, koncert, intervencie a diskusie.
Ďalším veľmi jedinečným diplomovým projektom bolo napríklad divadelné predstavenie pod názvom Navrhujem prijať, realizované v roku 2015. Archívne záznamy z obhajob diplomových prác na Maďarskej univerzite výtvarných umení (v tom čase Akadémie) z obdobia 40. až 60. rokov 20. storočia upravil divadelný dramaturg do formy dokumentárneho divadla, ktoré zobrazovalo históriu umeleckých diplomoviek a ich vzťah ku kultúrno-politickým otázkam vyššieho umeleckého školstva v Maďarsku. Od založenia katedry prešlo takmer desať rokov a doteraz sme pracovali v úplne inom politickom prostredí, čo má nielen dopad na budúcnosť katedry, ale mali by sa prehodnotiť aj funkcie a roly umeleckých inštitúcií. Naším strednodobým cieľom je otvorenie magisterského programu v angličtine a PhD programu špecializovaného na súčasné kurátorstvo strednej a východnej Európy, ale zdá sa, že súčasná politika vyššieho školstva má iné priority. Podobne ako v kultúrnych inštitúciách v Maďarsku je pre katedru teórie umenia a kurátorstva jednou z hlavných výziev udržateľnosť. Napriek aktuálnej situácii v Maďarsku alternatívy ku kurátorskej praxi môžu a mali by zohrávať významnú rolu v ovplyvňovaní kultúrnej politiky, transformujúc jej potenciál pre aktívny (kritický) diskurz, nech už je to formou výstavy, performance, workshopu, knihy, alebo aj intervencie. Tieto úvahy by mali formovať kurátorské vzdelávanie, nech prebieha kdekoľvek. Nástup novej generácie (prvej generácie s pozadím kurátorského vzdelania) v Maďarsku priniesol transformáciu súčasnej maďarskej umeleckej scény a tak isto jeden z možných spôsobov, akým rozmýšľame o svojich rolách a kompetenciách v kurátorstve. Keď sa vrátim k nadpisu tohto textu, teda že náplň práce kurátora je nekonečná, aj jeho flexibilnú rolu by som popísala ako plnú nekonečných možností.
Eszter Lázár je kurátorka a teoretička umenia.
