Vendula Chalánková by

by 11. 12. 2017

Vendula Chalánková je autorka so širokým záberom: venuje sa maľbe, vyšívaniu, tvorbe komiksov, detských knižiek, navrhovaniu šperkov a hračiek, pričom spoločným menovateľom jej prác je hravosť a vtip, niekedy mimoriadne čierny, infantilný a pracujúci s gýčom. Koncept výstavy v Dot Gallery berie do úvahy priestor rozdelený na dve miestnosti a divák sa tak najprv ocitá „vonku“ zoči-voči lánu kolektorov, a následne vstupuje „dnu“ medzi interiéry českých a slovenských budov. Oba typy prác sú úsmevnou pozorovateľskou poctou, a najmä kritickou sondou do prostredia, v ktorom žijeme. Cyklus lepených koláží námetovo vychádza z priestorov, v ktorých sa autorka pohybovala, a kombinácie vzorov v nich sú stredoeurópskemu oku známe vďaka pozostatkom zariadenia z minulých období. Fascinovaná hrou materiálov a vzorov vytvára geometricky členené náhľady do interiérov a rozličné povrchy imituje doslovne za pomoci rôzne štruktúrovaných dýh a papierov. Spojenie pôvodných ušľachtilých materiálov a neskorších lacných zásahov je ironickou obžalobou nezáujmu o estetiku priestorov, v ktorých sa pohybujeme, ako aj našej túžby po rýchlych riešeniach. V týchto intenciách možno vnímať i zvolené médium koláže, pre ktorú je charakteristická dôslednosť prevedenia kontrastujúca s lacnosťou námetu. Inštalácia Plenér je taktiež bytostne spojená so životom autorky. Premenu panorámy českého vidieka môžeme sledovať na príklade jej rodnej obce, pri ktorej „vyrástla“ solárna elektráreň. Tento cudzorodý prvok sa stal novou „geometrickou plodinou“ meniacou nielen ráz krajiny, ale aj život obyvateľov v nej. Cyklus hyperrealistických malieb imituje kolektory v mierke i rozmiestnením v priestore galérie. V princípe geometrické maľby sú ukotvené v predmetovsti a rozohrávajú s divákom hru na realizmus a abstrakciu. Chalánková výstavu dopĺňa mikropríbehmi – úsmevné konfrontácie umelkyne s dedinskou komunitou dopĺňa informácia o tom, že energetické náklady na výrobu kolektora sú vyššie ako jeho celoživotný výnos a odhaľuje tak kritický podtón inštalácie.

More stories by

Jana Babušiaková