Training 2038
Nedávno sme mali možnosť vidieť výsledky tímovej práce dvoch absolventov VŠVU (Filip Ruisl a Jonathan Ravasz) „na palube“ festivalu Ars Electronica. Pri príležitosti 10. výročia Kitchen Budapest, inovačného laboratória, ktoré sa zaoberá novinkami v technológii v umeleckom a industriálnom kontexte, vznikla idea vytvoriť niečo divácky pútavé a odprezentovať témy, ktorými sa KiBu zaoberá. Rozhodnutie padlo na spojenie VR (virtual reality) a AI (artificial intelligence) v interaktívnej inštalácii, a týmto projektom začať spoločenský dialóg o funkcii AI v našom každodennom živote, v situáciách, keď AI prevezme kontrolu. Cieľom bolo dotknúť sa šedej stránky technológií. Tvorcovia však nechcú povedať, že budúcnosť je nevyhnutne stratená. Poukazujú len na to, že ani ľudia sami, keď dostanú možnosť, nevedia, ako rozhodovať „správne“. Ako riešiť morálne dilemy. Veď nemáme na veci rovnaký meter a neuvedomujeme si to, aj keď tvrdíme opak. Training 2038 je interaktívny VR experience, v ktorom sa účastník (user) ocitá v dialógu s AI entitou. Tá sa prostredníctvom série otázok snaží spoznať, ako sa ľudia správajú, na základe čoho a ako vytvárajú rozhodnutia. Entita sa na základe toho snaží vytvoriť istý protokol, sériu zásad, ktorými sa ďalšie inštancie AI budú riadiť v situáciách, keď sa použije v spoločenskom kontexte spolu s ľuďmi, alebo v situáciách, keď AI preberá profesie, ktoré bežne vykonávajú ľudia. Napríklad ak by AI vládla štátom, autonómne viedla vojnu. Alebo aké pravidlá bude mať intímny vzťah medzi človekom a humanoidným robotom a iné. Inštalácia má preto podtitul Human data collection for Artificial Intelligence – zbieranie ľudských dát pre umelú inteligenciu.
Filip Ruisl mal na starosti user experience design, zvukový dizajn a dohliadal na art direction. Celý proces bol však tímová práca a každá zmena veľakrát testovaná pred implementáciou. V praxi si užívateľ po nasadení VR headsetu vyberie jednu zo šiestich tém (kategórií), v rámci ktorej mu entita kladie ľstivé otázky – v podstate morálne dilemy, na ktoré užívateľ pomocou sférických tokenov odpovedá. Ku každej otázke sú zobrazené dve odpovede, väčšinou protichodné, z ktorých si užívateľ vždy jednu vyberie, a na základe jeho odpovede mu entita naservíruje ďalšiu otázku. Tá priamo nadväzuje na jeho odpoveď. V podstate je celý systém dialógu formou branching dialogue system – tým pádom je pre každého užívateľa zážitok jedinečný. Každá kategória trvá zhruba 10 minút, v závislosti od toho, ako užívateľ odpovedá. Po zodpovedaní všetkých otázok si entita vytvorí vlastnú interpretáciu toho, ako daný človek odpovedal, a požiada ho, aby poskytol headset ďalšiemu human instructorovi – tak sa v prostredí hráč nazýva – ktorý začína ďalšiu session. Témami sú: Transportation (transport – autonómne autá), Intimacy (intimita, súkromie), Warfare (vojna), Governance (vláda, štát), Human vs. Artificial (ľudské vs. umelé) a Online media. Celý zážitok je personalizovaný a entita užívateľa celý čas oslovuje menom, ktoré na začiatku zadá – chceli sme dosiahnuť čo najväčšiu immersion, aby bol celý proces úprimný a používatelia mali pocit, že nejde o žiadnu recesiu, ale o vážnu vec. Zároveň je VR časť sprevádzaná fyzickou časťou – headset je umiestnený v strede štvormetrového kruhu, ktorý je ohraničený matrixom 2000 programovateľných LED svetiel. Tie majú dve úlohy – poskytujú užívateľovi priestor, súkromie, a sú metaforou toho virtuálneho priestoru, v ktorom sa človek nachádza a komunikuje s umelou inteligenciou. Zároveň tieto LEDky reflektujú akcie, ktoré človek vykoná vnútri virtuálnej reality – aby bola inštalácia vizuálne pútavá aj zvonka. Training 2038 bol od minulého leta, keď vznikol, vystavený už niekoľkokrát pri rôznych príležitostiach, či už na jednodňových alebo viacdňových akciách v Maďarsku a v zahraničí. Inštalácia stále beží ako súčasť VR Labu v Ars Electronica Museum v Linzi a čoskoro bude dostupná aj v Tech Museum v San Jose v Kalifornii. Všetky odpovede účastníkov sú anonymne uložené v databáze a momentálne tím pracuje na interface, v ktorom si hocikto bude môcť pozrieť, ako kde ľudia s inštaláciou interagujú. Keďže T2038 je výskumný projekt, sú sami zvedaví, či sa v tom, ako ľudia odpovedajú na rôznych miestach, nachádzajú nejaké vzorce. Každá nová technológia nesie so sebou isté riziká. V prípade umelej inteligencie to môžu byť riziká fatálne. Je však úlohou dizajnérov a výskumníkov nové technológie utilizovať v ľudský prospech.
Čo sa týka umelej inteligencie, úplne autonómne algoritmy, ktoré by boli schopné rozhodovať o témach ako v Trainingu 2038, sú zatiaľ technologicky nemožné. Neurálne siete, ktoré sú základom moderných AI, sa dajú vycvičiť vždy len pre veľmi konkrétne úlohy – rozpoznávanie a porovnávanie obrazu, rozpoznávanie vlastností ľudskej tváre, analýzu veľkých datasetov na základe veľmi presne definovaných kritérií a podobne. Podľa Ruisla je cestou používanie AI v kombinácii s „ľudskými expertami“. Problém je vždy v ľuďoch, nie v algoritmoch. Je nemožné, aby bola amorfná vec vedome „zlá“. Systém sa dá zneužiť vtedy, keď ho zneužije konkrétny človek.
Unfolding Kapitulská, Unfolding Budapešť
Do Budapešti sa s Jonathanom Ravaszom dostali s konceptom ich školského projektu. V roku 2014 vznikol hybridný navigačný systém a sprievodca Kapitulskej ulice. Keďže ide o jednu z najstarších ulíc v Bratislave s bohatou históriou úplne bez reklamy a iného vizuálneho smogu, rozhodli sa koncept postaviť na aplikácii rozšírenej reality, ktorá umožnila vytvoriť informačný systém bez fyzického zásahu do priestoru. Na ulicu teda fyzicky nepribudlo nič. S týmto konceptom sa dvojica hneď po štátniciach prihlásila aj na open call do Kitchen Budapest, kde sa počas umeleckej rezidencie projekt rozšíril a zrealizoval v kontexte Budapešti. Aplikácia priamo v reálnom prostredí ulice a reálnom čase ulice ukazovala rôzne historicky významné vrstvy dnes zanedbanej budovy pomocou technológie Augmented Reality. Následne sa participanti komentovaných prehliadok mohli poprechádzať po ulici a pomocou tabletu si pozrieť časom zmazané hodnotné detaily fasády či iné zaujímavosti, ktoré boli vyznačené a doplnené historickou a architektonickou analýzou. Celý koncept je taktiež aplikovateľný aj na iné ulice či celé mestá. Dizajn musí byť podľa Filipa Ruisla v prvom rade funkčný, potom estetický. Úlohou voľného umenia je nadviazať dialóg s pozorovateľom a odprezentovať názor autorským spôsobom. Dizajn problém rieši, umenie naň poukazuje a interpretáciu necháva na divákovi. Dizajnér, hudobník, umelec? Profesionálne nálepky sa dnes rýchlo menia – tým, čím bol pred dvoma rokmi, už nie je teraz. Technológie sa vyvíjajú rýchlym tempom a niekedy sa za mesiac udeje viac ako kedysi za pár rokov. S tým vznikajú aj zanikajú špecializované dizajnérske pozície. Uvidíme, kde ho uvidíme o niekoľko rokov…
Filip Ruisl v roku 2016 ukončil štúdium na VŠVU v ateliéri MediaLab* u Jána Šicka. MediaLab* sa zaoberá praktickými otázkami práce s technológiami, ale diskutuje aj o širších súvislostiach multimediálnej kultúry. V kontexte Katedry vizuálnej komunikácie pokrýva hraničné oblasti a tematické presahy grafického dizajnu. Predtým študoval na strednej polygrafickej škole a ku konceptuálnemu prístupu k dizajnu sa dostal počas vysokoškolského štúdia. Pred začiatkom štúdia na VŠVU a tiež počas neho si vyskúšal aj prácu grafického dizajnéra v rôznych typoch reklamných agentúr. Postupne sa profiloval smerom k digitálnemu designu a multimediálnym presahom. Popri vizuálnom umení sa tiež začal venovať hudbe, najprv ako DJ a promotér, neskôr aj ako producent. Jeho záber je široký, už počas štúdia pracoval v kontexte syntézy sveta dizajnu a zvuku, tvorbe vlastných hudobných nástrojov. Momentálne pôsobí v labe Kitchen Budapest ako interaction designer. Skrátene KiBu je otvorený lab pre inovácie a mladé talenty v oblasti výskumu a vývoja. S podporou T-Systems Hungary realizujú aktivity vedúce k riešeniu technologických výziev. Zameriava sa na tri ťažiskové oblasti: vedu a výskum, vzdelávanie a spoluprácu s priemyslom. Viac o autorovi na: filipruisl.com
Zuzana Duchová je kurátorka a hýbateľka.
