Snaha kriticky zhodnotiť zbierku z rokov 1945-1989 stojí za výstavou nazvanou v kontexte globálnych dejín umenia ideologicky bezpríznakovým názvom Po moderne/Metropola východu 1945 – 1989. Názov aj výskum je ambiciózny, prepája súčasný pohľad na regionálne umenie a rebranding Košíc ako industriálneho mesta. Kurátor opisuje prácu naslepo s archívom galérie – žiadne mená, len prírastkové čísla a fotografie. Nie je toto výsostne ideologické gesto? Že oficiálne umenie už bolo čiastočne prehodnotené, je fakt, čo výstava zohľadňuje v prednáškovom cykle aj v projekcii sôch vo verejnom priestore. Že toto umenie už bolo aj čiastočne trhovo zhodnotené, je tiež fakt, a obávam sa, že dôraz na závesný obraz a autorov už zhodnotených na trhu s umením (A. Eckerdt či J. Jakoby) a podcenenie progresívnych socialistických médií (keramika či textil) v konečnom dôsledku prinášajú dojem, že ide predovšetkým o zhodnotenie, a nie kritické prehodnotenie zbierky. Je tiež fakt, že existuje hegemónia v členení oficiálneho a neoficiálneho umenia a táto výstava to chce nabúrať. Na výstave je to však len naznačené, najúspešnejšie hádam v architektúre výstavy. Technický koberec ako opona predeľuje jednotlivé sekcie s vyprázdnenými názvami socialistického art/newspeaku. M. Bartuszová je predstavená monumentálnym hliníkovým reliéfom spolu s J. Bartuszom v kontexte neokonštruktivizmu a spolu s nimi neznámy, urbánnymi legendami opradený umelec J. Kornucik, akýsi slovenský Jan Bas Ader. Škoda, že výstava nepriniesla jeho akcie či Bartuszovu prácu reflektujúcu jeho zmiznutie. Najsilnejší moment výstavy, špecifická/lokálna podoba neokonštruktivizmu, sa v inštalácii celkom stratil, bez ohľadu na monumentalitu diel. Práve pri nej najviac vynikol salónny charakter výstavy. Výstava prináša málo, ak nerátam prednášku z neoficiálneho umenia či umenia akcie (Kalmus, Bartusz, Ďurišin, Kornucik, Kladek), a celkom nič z undergroundového umenia (Strýko, Jurin). Osemdesiate roky namiesto toho nepochopiteľne uzatvára akési portfólio súčasných pedagógov Fakulty umení, pripomienka akvizícií už po roku 1989.
More stories by
HOME EDITION
Prostredníctvom tvorby dvanástich slovenských a zahraničných autoriek v projekte Home edition kurátorky Gabriela Kisová a Ivana Komanická nanovo tematizovali pojem domova.…
Šamorín: At Home Gallery
Žiadny začiatok a žiadny koniec nemá príbeh súčasného stavu cirkvi, ktorému dominuje podľa Kristiána Németha deformácia, roztrieštenie, chyba, destabilizácia. Svoj…
1989
Výstava 1989 predstavuje diela umelkýň z východnej Európy, ktoré vznikli v zlomovom roku 1989. Sprievodný text historičky umenia Noemi Smolik tieto diela zasadzuje…
Večne druhoradý archív?
Online databáza Secondary Archive si dala za úlohu združiť viaceré generácie ženských autoriek strednej Európy, pričom sa sústreďuje na poslednú…