Príbehy (o) smrti by Miroslava Kuracinová Valová 

Na prelome rokov sa v Nitrianskej galérii v Nitre konala kolektívna výstava, tematický kurátorský projekt Ľudmily Kasaj Poláčkovej. V Príbehoch (o) smrti sa prelínajú tri línie prístupu spojených témou smrti: prvou je téma smrti – ľudskej dočasnosti ako súčasť autorského programu, druhou téma smrti ako „vysporiadavanie“ so smrťou blízkej osoby a treťou pripomienka tvorby autorov, ktorých umelecký program bol ukončený smrťou predčasne. Kurátorka sa netají tým, že koncepcia výstavy vychádza z jej osobného zážitku, keď náhle stratila manžela a otca svojich detí. Na vlastnej koži pocítila, aký je rozdiel medzi devalváciou témy smrti prostredníctvom masmédií a medzi skutočným zážitkom stretnutia so smrťou, ktorého pertrakcia je v dnešnej dobe výrazným spoločenským tabu. Umenie však smrť nestráca zo zreteľa a dokáže reagovať na všetky jej „formy“. Smrť je len jedna, ale prechod k nej má miliardy podôb a prežívaní (hlavne u pozostalých). Odchod z tohto sveta často vytvorí prázdno, ktoré vypĺňa bolesť, nevypovedané slová či tvorba. Spracovanie smrti má často terapeutický, očistný charakter. Tak ako sa z nej môže spisovateľ do určitej miery „vypísať“, výtvarník môže stvárňovať tému smrti, ktorá ho zaujíma a trápi, a kurátorka vytvoriť osobný výber a inštaláciu diel. V dielach dvadsiatichtroch slovenských umelcov z 20. a 21. storočia má smrť množstvo podôb – nielen vizuálnych, ale i zvukových; nežných i „morbídnych“; analytických, dojímavých, i s odkazom na temný stredovek, sociálnu či environmentálnu problematiku. A napriek všetkým tým rozdielom zachytáva istú jednotu v mnohosti, oslovuje. Téma smrti je blízka každému, kto sa s ňou už stretol, preto má veľký potenciál osloviť čo najširšie publikum. Výstavu možno považovať za úspešnú aj vtedy, keď cez komunikáciu prostredníctvom diel sprostredkuje univerzálnosť výpovede vizuálneho jazyka, a to nielen prostredníctvom klasických médií, ale aj súčasnej umeleckej tvorby. A Príbehy (o) smrti zarezonovali práve tým, že sa to (apoliticky a „ateoreticky“) podarilo.