Štefan Papčo by Vladimíra Büngerová

Zaradenie rozsiahlej monografickej výstavy Štefana Papča do programu Kunsthalle Bratislava prekvapilo. Napriek tomu, že ide o autora, ktorý patrí k najvýraznejším sochárom mladej generácie na Slovensku, zdalo sa predčasné rekapitulovať v dvoch veľkých výstavných priestoroch týmto akademickým formátom, ktorého úlohou je spätne hodnotiť tvorbu za širšie obdobie. Našťastie autorský a kurátorský spôsob výstavnej monografie narušený výberom diel iných súčasných autorov (Z. Baladrán, R. Ondák, L. Papčová, L. Sceranková) tento model „obyčajnej“ samostatnej výstavy pozitívne prehlušil. Výstava jedného umelca zrazu hovorila o iných veciach ako len o ňom. Tento akoby skupinový výstup do témy kultúry vysokohorskej turistiky (D. Grúň) považujeme za dôležitý aspekt výstavy vďaka spolupráci so zahraničnou kurátorkou Elenou Sorokinou, ktorá ukázala i staršie Papčove práce v širších interpretačných súvislostiach. Vstup iných nefungoval iba ako doplnok, prípadne ilustrácia Papčovej špecifickej symboliky, tvaroslovia a hlavnej témy, ktorými sú hory a horolezectvo ako metafory slobody, odvahy, rizika a pokory. Ich zaradenie nadväzovalo na odkaz spoločného myšlienkového priestoru fiktívneho konceptuálneho projektu Galérie Ganku J. Kollera (1969-1984), ktorá sa nachádzala hneď v „gánku“ ochodze výstavného priestoru. Prepojenie s tradíciou v slovenskom umení bolo prítomné i v centrálnej sále dielom J. Bartusza (Časopriestorová plastika, okolo 1978). Symbolizovalo Papčove zaujatie časom a priestorom, ktoré sa v expresívnej/informelovej verzii na výstave prezentovalo najnovšími prácami s ready- madeom i v monumentálnejšej mierke (Východ-západ-sever-juh; Západná stena; Skleník; West Face Cover, všetky 2017). Tieto nesú opačnú logiku než figurálne drevorezby inštalované v horách, ide o pôvodné časti predmetov ošľahaných vekom a špecifickými podmienkami prírodného prostredia, gestom autora vstupujú do umenia. Nedostatkom Papčovej výstavy však bol a bude chýbajúci aktuálny katalóg, a pre návštevníkov aj mätúci spôsob popisu vystavených diel iba prostredníctvom skladačky.