Kateřina Šedá je aktívna vo verejnom priestore približne od svojich dvadsiatich rokov. Žije v kontakte s obyvateľmi miest, v ktorých sa z času na čas ocitne pracovať. Jej cieľom je vyňať miesta každodenného života z rôznych frustrujúcich obmedzení a zo stereotypu deja vu. Bez toho, aby spochybňovala bežné životné potreby, sa umelkyňa snaží uviesť do života nové možnosti vnímania, diskusie a vzťahov, ktoré by mohli prispieť k posilneniu subjektov v problematických situáciách. Na to, aby uskutočnila tento cieľ, Šedá aktivuje intervencie procesuálnej a vzťahovej povahy, ktoré spočívajú v častých návštevách týchto miest a vo výskumoch príslušných sociologických a behaviorálnych špecifík v miestach, o ktoré sa zaujíma. Jej počínanie od počiatku čerí vody súčasného umenia. Jej tvorivé metódy, pracujúc súbežne na početných projektoch, sa dotýkajú oblastí na pomedzí architektúry, urbanizmu, sociológie, antropológie či etnografie. Jej účasť na 16. edícii Bienále architektúry v Benátkach, ako reprezentantky Českého a slovenského pavilónu, má práve tento špecifický význam; a je ešte nástojčivejšia ohľadom témy Freespace, ktorú obe kurátorky bienále (Yvonne Farrell a Shelley McNamara) identifikovali ako kľúčový problém i názov celej prehliadky. Ak má byť freespace komfortný pohodový priestor, dôstojný pre každého obyvateľa planéty, potom sa Šedej práca, ktorá sa dotýka občianskych práv, od počiatku javí ako obzvlášť relevantná. Projekt, ktorý Kateřina Šedá predstavuje v benátskom pavilóne, má názov UNES-CO a je zameraný na Český Krumlov, mestečko s trinástimi tisícmi obyvateľov na juhu Českej republiky, ktoré bolo ešte donedávna okrajové a zanedbané. Dnes, po tom, ako bolo vyhlásené UNESCOm za svetové dedičstvo, bolo uznané za urbanistický poklad a stalo sa vyhľadávanou, veľmi vitálnou turistickou métou. Ročne sa ním prevalí viac ako milión turistov.
Tento fenomén je len nedávny, objavil sa v priebehu niekoľkých rokov. Keď sa sen, ktorým sa vyhlásenie mesta za dedičstvo UNESCA pôvodne zdalo, stal skutočnosťou, obrátil sa proti miestnym obyvateľom: spôsobil im veľké starosti a nepohodu a hlboko narušil ekosystém mesta, zahŕňajúc okrem iného vysťahovanie sa pôvodného obyvateľstva z centra historického jadra mesta. V domoch, kde predtým bývali, sa teraz nachádzajú predovšetkým hotely, reštaurácie alebo obchody so suvenírmi pre turistov. Tak vznikol nápad umelkyne zasiahnuť, vytvoriac spoločnosť UNES-CO, ktorej ambíciou je prevrátenie tejto situácie a hľadanie možných riešení. „Domy, v ktorých nikto nebýva. Obchody, ktoré nikomu neslúžia. Ulice, na ktorých sa ľudia nestretávajú, ale sa navzájom vyhýbajú. Takáto môže byť charakteristika spoločensky vylúčených miest, ale aj charakteristika miest najkrajších na svete, zapísaných v zozname miest svetového dedičstva UNESCO. Tieto podobnosti miest diametrálne odlišných ma inšpirovali pri vzniku projektu, ktorý sa zaoberá problémami spojenými s nárastom turizmu,“ hovorí Kateřina Šedá. Zoznam aktivít chránených UNES-CO zahŕňa práce spojené so životom v mestských centrách, ktoré sa z nich postupne vytrácajú, hlavne tie súvisiace s rodinným životom, s detstvom, zamestnaním, upratovaním, oddychom, hrami a ďalšími aktivitami vykonávanými obyvateľmi v súkromných a verejných priestoroch. UNES-CO sa zaoberá činnosťami prepojenými s každodenným životom, ako je cesta do školy a do práce, bežné každodenné nákupy, stretávanie sa so susedmi, vyhadzovanie smetí.
Mestá na zozname UNES-CO, na ktorých území sú vykonávané tieto ohrozené aktivity, sú povinné ich chrániť. UNES-CO spustilo rokovania o vstupe so 195 obcami. Od 24. mája 2018 je Česká republika jeho prvým členom. Jednou z hlavných oblastí záujmu UNES-CO je „normálny život“ alebo aktivity, ktoré boli vybrané UNES-COm pre ich jedinečnosť a tiež zahrnuté do zoznamu ohrozených aktivít. Tento proces znamená, že niektorým rodinám je ponúknuté bývanie a plat za vykonávanie „normálneho života“ v mestskom centre. Počas trvania benátskeho bienále architektúry sa česko-slovenský pavilón v Giardini stal sídlom tejto iniciatívy. Na fasáde pavilónu vystupuje do popredia názov tohto projektu. Vo vnútri je umiestnené jeho logo. Opretí o okrúhly pult umiestnený v centre pavilónu si môžeme prezrieť katalóg a materiály s ponukami „normálnych aktivít“ vhodných na vykonávanie v uliciach Českého Krumlova. Počas toho je možné vidieť priamy prenos z ulíc tohto mestečka, kde sa medzičasom začala napĺňať ťažká úloha: návrat do normálneho života. Rozvíjanie tohto projektu je možné sledovať i prostredníctvom webstránky.
Po umeleckej stránke je tento experiment odprezentovaný obdivuhodne vybrúsene: zmes metód, intuície, akcií, spoluprác; site-specific projekt schopný čeliť širokospektrálnym otázkam. I v tomto prípade, podobne ako v mnohých iných svojich projektoch, sa umelkyňa pohybuje medzi aktivizmom a paradoxom. „Mojím cieľom,“ píše, „nie je kritizovať turizmus, ale priniesť spôsob, ako zastaviť cudzinca a spraviť z neho na chvíľu rodáka. Pohľad človeka na človeka – to je kľúčom k tomu, ako transformovať vylúčenú lokalitu na spoločné miesto.“ Práca sa javí obzvlášť pôsobivá, pretože je vystavená práve v Benátkach. Nachádzať sa v lagúne tohto mesta a vidieť každodenné aktivity na ďalšom mieste zaplavenom turistami vyvoláva pocit dislokácie a dvojitého odcudzenia. Toto talianske mesto je skutočne už dlho epicentrom turistických tokov par excellence, so všetkým, čo z toho vyplýva z hľadiska miestnej ekonomiky a každodenného života. Do Benátok prichádzajú turisti vlakom, lietadlom, loďou; možno sa zastavia len na pol dňa.
Pre mnohých je návšteva len krátkou zastávkou v modernej verzii Grand Tour. Táto situácia je veľmi podobná tomu, čo sa deje v Českom Krumlove. Projekt Kateřiny Šedej v Benátkach vytvára sériu naliehavých posunov. Vyznačuje sa osobitou šírkou významov s mimoriadnou vitalitou a schopnosťou presného zásahu. Predovšetkým zdôrazňuje nedorozumenie, ktoré nie je vždy nevinné: Ak sú sťažnosti týkajúce sa turistických tokov v súčasnosti časté a odôvodnené, neznamená to, že v mnohých prípadoch ide o stereotypnú kritiku. Nemožno prehliadať skutočnosť, že turisti sú v mnohých prípadoch aj jednou z hlavných hnacích síl ekonomiky mesta, a že nie sú jeho pohromou, ale javom, ktorý je následkom istých viac či menej vedomých rozhodnutí, plných ideologických dôsledkov. Rozhodnutí, ktoré priamo závisia od vízie mesta.
Dnes je mesto často videné ako vitrína, kde je všetko na predaj: komodity sú vystavené, aby boli ešte atraktívnejšie a čo najpríťažlivejšie. Budovy ako ubytovacie zariadenia, kultúra a obyvatelia mesta ako turistické atrakcie. Všetko, čo je v meste, je možné predať a stimulovať tak cestovný ruch a investície. Existujú alternatívy: možno usmerňovať, podporovať a posilňovať lokálne kreatívne sily. Je možné valorizovať mesto podporou vnútornej súdržnosti a schopnosti vytvárať kultúru, blaho občanov, zmysel pre spolupatričnosť. Je potrebné pozorovať mesto a jeho obyvateľov reflexívnejším a kritickejším spôsobom, založeným na empirickom výskume a jasných hodnoteniach. A predostrieť špecifické a dôvtipné odpovede, nie pokračovať na základe všeobecných nádejí a rétorík. Takéto sú nosné línie celej práce Kateřiny Šedej, nielen projektu UNES-CO. Stačí spomenúť jej prvé intervencie ako Nic tam není (2003), kde autorka nechala vyniknúť potenciál prímestskej obce, o ktorej si jej obyvatelia mysleli, že je nudná a monotónna. Kateřina Šedá nepoukazuje teda len jednoducho na určité situácie. Ide viac o pozvanie pozorne pozorovať, aby sme sa vyhli jednoznačným a inštrumentálnym obrazom, aby sme hľadali alternatívy. Stručne povedané, Šedá nás pozýva, aby sme venovali novú energiu diskusii o možnostiach, ktoré ponúka každé mesto. V tomto zmysle je projekt UNES-CO jednou veľkou metaforou.
Kateřina Šedá UNES-CO Pavilon Českej a Slovenskej republiky, 16. Medzinarodne Bienale architektury v Benatkach. 26. 5. – 25. 11. 2018 Komisar Česko-slovenskeho pavilonu: Adam Budak Kuratorky: Kateřina Šeda, Hana Jirmusova Lazarowitz
Gabi Scardi je kuratorka a kritička.
