Marcin Berdyszak by

by 7. 6. 2018

Banalitou banánu v banánovej republike“ reaguje cynicky a angažovane sochár Marcin Berdyszak. Výstava Shadow of Time intervenuje do priestoru (nie šťastne) zrekonštruovanej synagógy. Jazykom multiplikácie a akumulácie banánu, ktorou sa stal známy v stredoeurópskom kontexte, sa Berdyszak predstavuje trnavskému publiku už druhý raz. Ťažisko výstavy je postavené na in situ inštalácii z 21 tisíc umelých banánov, ktoré „narúša“ reálne ovocie – niekoľko banánov vytvára zahnívajúci odraz banánovej židovskej hviezdy odrážajúci sa z protiľahlej rozety okna synagógy. Tieň židovstva, tieň minulosti, sladký hnilobný pach súčasnosti… Uvedomenie si tej sladkej vône hniloby banánu. Uvedomenie si sladkosti spáleného (ľudského) mäsa. Hodil poľský autor zámerne banány (perly) sviniam? Alebo len ironicky hodil banány do synagógy, veď čo tam po minulosti? Po „nejakom“ holokauste? Po nejakej židovskej viere? Ľuďoch? Životoch? Či aj tak si za všetko môžeme sami?! Aj tak je to len banalita. Za našu neschopnosť interpretovať minulosť a sladiť si prítomnosť… „Hviezdu na čele máš, farbu žltú má, kam sa pozrieš moja Ráchel, smutná, smutná je čierna… steká slza tvoja… hviezdu na čele máš moja Ester… vidíš oheň v srdci máš…“ Stigmy z nikdy nezahojenej rany zrazu začnú macerovať ako tie hnijúce banány v rozete podlahy. Akoby nebolo málo symboliky v banánoch, kurátori Roman Popelár a Peter Molári a autor využívajú celý priestor synagógy. V ženskej časti synagógy pracuje Berdyszak prostriedkami charakterizujúcimi prístup práce „work in progress“, kde cez médium videa dokumentuje históriu miesta a priestoru (inak úplne iná estetika ako na prízemí). V treťom podlaží (podveží) budovy prezentuje skutočne sochársku prácu, kompozíciu Kultúra neočakávanej apropriácie. V tmavej miestnosti dominujú svetielkujúce odliatky ľudských tiel. V ich strnulom postoji môžeme čítať pomníkový charakter, sochy vytvárajú kruh a načerveno blikajú – sú ako figurálne sviece v nikdy nekončiacom a nezačínajúcom kruhu života a jeho veľkých omylov.

More stories by

Ľudmila Kasaj Poláčková