Nie som tu, som v Arkádii by

by 7. 6. 2018

Nestáva sa často, že regionálna galéria poskytne vo svojom výstavnom pláne veľkorysý priestor začínajúcej kurátorke. A že sa začínajúca kurátorka chopí tejto šance tak pevne. Výstava Nie som tu, som v A rkádii je na naše pomery ojedinelým kurátorským projektom Márie Janušovej s jasne formulovanou koncepciou, prierezovým transgeneračným výberom autorov a veľmi presnou selekciou jednotlivých diel. Architektúra výstavy Jakuba Kopca je postavená na pôdoryse labyrintu, ktorý navádza na blúdenie či objavovanie, a nie je samoúčelná, smeruje k pointe výstavy. Do priestoru „za“, k metafore vnútorného imaginárneho sveta. Nezrekonštruované priestory Nitrianskej galérie, oddelené od výstavy len čírym sklom, sa tak stávajú jej neoddeliteľnou súčasťou – ďalším dielom a vodiacou líniou, ako výstavu čítať. Janušovej by sa dala vytknúť iba kombinácia niektorých diel, ktoré spolu nie celkom dobre „fungujú“ – ich vzájomná konfrontácia oslabuje koncept a zámer výstavy. Diela sú vyberané naozaj pozorne, ale mnohé by si zaslúžili viac priestoru. Kurátorke výstavy slúži ku cti samotný výber autorov, hlavne tých mladších, keďže sa nedrží len overených mien a ich osvedčených kombinácií – častého javu kolektívnych výstav – naopak, nebojí sa spojiť zdanlivo nespojiteľné, pokiaľ jej to rámec výstavy dovolí. Chcem vyzdvihnúť aj jej prácu so zbierkovými fondmi regionálnych galérií a s kľúčovými privátnymi zbierkami – Vertikálny a horizontálny reliéf Márie Bartuszovej z roku 1985 (zbierka Prvej slovenskej investičnej skupiny, a. s.) alebo unikátne diela Stana Filka (Zbierka Linea) nie sú každodenným diváckym zážitkom. Predpokladom takéhoto ojedinelého kurátorského projektu je kritický odstup, ale Janušová v texte k výstave ide vo svojej kritickosti ešte ďalej. S jej slovami – „práve poukázanie na autentický umelecký program v slovenskom umení najmä druhej polovice 20. storočia a zdôraznenie potreby autenticity pre súčasnú umeleckú produkciu, ktorá výrazne chýba, je jedným z cieľov výstavného projektu“ – sa dá iba súhlasiť.

More stories by

Filip Vančo