Začiatok a koniec by

by 7. 6. 2018

Práca a láska – dva základné kamene nášho života, úsilie tvorby a radosť z vytvárania. Tieto dva pojmy sú natoľko prepletené, že je ťažké ich od seba odlíšiť, takisto ako hranice medzi životom a prácou v prípade mnohých povolaní. Zanechajúc tieto klišé a freudovské teórie sa výstava Začiatok a koniec zaoberá vzťahom kultúrnych pracovníkov a umelcov k práci v kontexte neoliberálnej ekonomiky a miestneho inštitucionálneho systému. Kladie otázky o nových a alternatívnych spôsoboch umeleckej tvorby a štruktúrach nezávislých kultúrnych inštitúcií. Projekt nie je len výstavou: ide o priestor procesu. Nepredkladá konečné odpovede, ale uvádza mnoho príkladov a faktov – koncipovanie riešení ponecháva na otvorené semináre, workshopy a iné sprievodné podujatia. Hlavné otázky sa týkajú relevantnosti „nového inštitucionalizmu“, osobných a profesionálnych dôsledkov kultúrnej produkcie založenej na projektoch a prekarity, ako aj potenciálu nových kolektívnych platforiem v rámci systému umeleckých inštitúcií alebo alternatív. V prvej miestnosti zobrazuje fotografická intervencia od Jaroslava Kyšu na hrobke Karla Marxa takmer skryté plamenné heslo. Z frázy Workers of all Lands, Unite! (Proletári všetkých krajín, spojte sa!) ostalo len jediné slovo Work. Okrem toho sú tu príklady pracovných podmienok. Na jednej strane video rozhovory s maďarskými pracovníkmi v oblasti umenia o nevyhnutnej prekarite kariéry a národnej kultúrnej politike (projekt artworkers today (umeleckí pracovníci dnes), 2014), a na druhej strane fiktívne dramatizované rozhovory s hercami v role umeleckých pracovníkov z rôznych oblastí v trpkohumornom a sebaironizujúcom filme od kpD z Berlína (Kamera läuft!, 2004). Cez knižnicu s obsiahlou zbierkou publikácií o novom inštitucionalizme a iných témach prechádzame do tretej miestnosti, ktorá vracia predtým skrytý pojem „Unite“ (zjednotenia). Príklady sociálne angažovaných projektov, utopické riešenia a koncepty priestorov pod vedením umelcov priťahujú pozornosť k významu komunít a alternatívnych foriem tvorby.

More stories by

Péter Szörényi