Ars Electronica Chyba – umenie nedokonalosti by

by 9. 9. 2018

V Linzi sme tentokrát videli, čo dokáže chyba, zlyhanie, problém. Chyby môžeme študovať, vystavovať, vnímať ako potenciál kreativity. Nedokonalosť predstavuje dôležitú tvorivú a poetickú silu. Ľudstvo sa za posledné roky veľmi posunulo, disponuje doteraz nevídaným množstvom inovácií, ale stále ostáva zraniteľné. Nezraniteľnosť však nie je to isté ako odolnosť. Odolnosť sa zlepšuje a buduje. Nezraniteľnosť je statická. Chyby delíme na dve základné skupiny: vedome zlé konanie mimo pravidiel a zlyhanie pri snahe o dokonalosť. Síce sme sa takmer týždeň bavili o zlyhaniach a chybách, ale festival ako taký zažíva konštantný úspech a rast. Na tom poslednom sa zúčastnilo vyše 1300 aktívne participujúcich umelcov a počet návštevníkov presiahol podľa oficiálnych štatistík číslo 100 000. Rastie, bujnie a rozvíja sa aj z hľadiska kontinuity jednotlivých tém v čase. Minuloročnú tému Umelá inteligencia môžeme chápať aj ako ľudskú túžbu po dokonalosti, optimalizácii bez chýb. Dosiahneme však dokonalosť? Možno len iný typ nedokonalosti a chýb. Po nadšení z technológií je stále čo skúmať na ich možných hrozbách. Zodpovednosť, etika, strach z neznámeho – to sú aktuálne smerovania hlavnej témy. Vedomé chyby zneužíva mystifikácia, zavádzanie, fake news. A tým živí kolektívny pocit bezmocnosti. Značná časť festivalu bola zameraná na vážne negatívne (chybné?) spoločenské javy. Napríklad ocenená animácia 489 Years kórejskej umelkyne Hayon Kwon ukazuje bizarné územie demilitarizovanej zóny medzi Južnou a Severnou Kóreou ako snový svet na základe rozprávania jedného z vojakov. Ide o jedno z najnebezpečnejších miest s najväčším výskytom zbraní na svete.

Ryo Kishi / ObOrO / 2018 / foto: Michal Kevický.

Fikcia videa rekonštruuje predstavy o území, ktoré je stelesnením fatálnej komunikačnej chyby ľudí – vojny. Animácia umožňuje preháňať, teatralizovať a dávať javy do nových kombinácií. Kwon spája do jedného celku realitu s fikciou, individuálny zážitok vojaka a spoločenskú historickú pamäť. Spája ľudské pocity úzkosti a užasnutia. Krásnu prírodu a ničivé zbrane. Ako nakladať s ambivalentným postojom k technológiám? Ktoré chyby nás napokon posunuli a ktoré už netreba opakovať? Naša doba je posadnutá snom o dokonalosti. Čas a zdroje treba využívať a všetko bude dobré. Možno nebude. Himatsubushi znamená po japonsky zabíjanie času, ale predstavuje tiež výstavný projekt na jednom z poschodí areálu Postcity. Išlo tiež o filozofické uchopenie toho, ako a prečo máme so svojím časom nakladať. Takzvaný „neefektívny čas“ je iba inak dôležitý ako výkony a práca. Umelecké diela v tejto sekcii boli interaktívne, poeticky vypointované a zamerané na sociálnu inteligenciu a empatiu. Vytvorili určitý festival vo festivale, spojený aj s konverziou priemyselnej strechy, s výhľadom na hlavnú vlakovú stanicu, na kaviareň a zvláštne vizuálnu herňu. Keď si uvedomíme svoju zraniteľnosť, mechanizmy pokusu a omylu nám umožnia vyvíjať zložité spoločenské štruktúry aj sofistikované technológie. Zaujímavo „zabíjať čas“ sa dalo na vyše 1000 m2 výstavných plôch s medzinárodným umením. Väčšinou išlo o veľmi inšpiratívne a podnetné impulzy, a keď sa niečo nevydarilo, aspoň sa to dalo zvaliť na tému!

Mario Klingemann / 79530 Self Portraits / 79530 autoportrétov / foto: Dorota Sadovská.
More stories by

Zuzana Duchová