Ixté telá by

by 9. 9. 2018

Výstava a kurátorský projekt guatemalského kurátora Pabla Josého Ramíreza s názvom Pobřeží světa: pospolitost a politika mezijazykové komunikace v galérii Display predstavuje verejnosti diela umelcov a umelkýň z Guatemaly, Ekvádoru, Kolumbie či Španielska. Hneď na jej začiatku sa stretávame s dielom Is the Sky Painted dvojice Gustafsson& Haapoja, ktoré je akousi utópiou založenou na myšlienke medzidruhovej rovnosti. Tá naznačuje, akými otázkami sa bude zaoberať samotná výstava. Čo je to komunita? Ako byť spolu inak a lepšie? Ako budovať transetnické spoločenstvá naprieč rôznymi kultúrami? Čo to znamená spoločenstvo? Výstava načrtáva pospolitosť, ktorej podstata nespočíva v odstránení antagonizmov, a teda akési humanistické klišé homogénnej spoločnosti, ale naopak pospolitosť, kde sa antagonizmy pestujú a udržiavajú, a ich vyjadreniu sa ponecháva voľný priebeh. V jadre tohto hľadania možnosti formulácie kolektívnych záujmov je otázka jazyka. Práve jazyk je priestorom silnej sémantickej opresie, a zároveň môže byť nástrojom odporu a zdrojom emancipácie. Výstava Pobřeží světa: pospolitost a politika mezijazykové komunikace nám ukazuje pamäť, históriu a skúmanie identity, ktoré sú „zakorenením“, avšak nevedú k uzatváraniu sa, k zabarikádovaniu sa vo svojich rozdieloch, ale, naopak, k prekonaniu seba samých a k vytváraniu novej a širšej spoločnosti. Je asamblážou diel, ktoré nám umožňujú presunúť sa od abstraktného a situovať konkrétne politické prvky spoločenského života, jeho štruktúry a toky moci, ktoré riadia naše každodenné životy. Upriamuje našu pozornosť nie na utopické spoločnosti budúcnosti, ale na ich už existujúce žité modely v prítomnosti. V časoch, keď sa ľudia odsudzujú k záhube segregáciou v špecifickosti alebo v krátkozrakom „univerzálne“, nám práve výstavy, ako je táto, a umenie na nej prezentované pomáhajú myslieť a vytvárať jazyky, ktoré unikajú podrobeniu a dávajú vzniknúť novým pospolitostiam. Tie sú súžitím a prehĺbením všetkých druhov jedinečnosti, nie ich popieraním či zamlčiavaním.

More stories by

Kristína Országhová