Ľudmila Machová & Lucia Veselá by

by 9. 9. 2018

Výstava Ľudmily Machovej a Lucie Veselej sa zaoberá témou medziľudských vzťahov, dialógu a spolupráce. V dnešnom zdigitalizovanom svete sa nám akosi stále viac cnie za priamym kontaktom. Machová a Veselá hľadajú spôsob, ako ostať v kontakte. Základy svojej tvorivej spolupráce stavajú na priateľstve a porozumení. Spoločné diela prezentované na výstave 237,7 vznikajú v ateliéri, kde sa odohráva aj primárny tvorivý proces a dialóg. Autorky pristupujú k vytváraniu videí maliarsky. Pracujú s kompozíciou, farebnosťou a maliarskymi atribútmi. Na videu s názvom 237,7 (dĺžka diagonály), ktoré pomenovalo celú výstavu, merajú maliarsky blindrám. Merajú a upravujú rám tak, aby sedel pomer strán. Toto konanie môžeme chápať ako pokus o spoluprácu a súlad, ktorý nikdy nebude dokonalý. Podstatná je však snaha a ochota ku kompromisu. Tento akt spolupráce bol znásobený aj performanciou, ktorá sa konala počas vernisáže a zanechala artefakt v podobe spoločne zloženého rámu. Vo všetkých vystavených videách sa primárne objavuje práca s telom a dotykom ako formou neverbálneho dialógu. Videá reflektujú rôzne roviny vzťahov. Napríklad to, v ktorom si autorky navzájom umývajú ruky, nám môže evokovať spolupatričnosť. Video Väzby na prvý pohľad vyzerá ako detská hra prevliekania šnúrky medzi prstami, ale metaforicky sa mení na zložitosť medziľudských vzťahov. Hladenie rúk štetcom vo videu Hľadanie spojenia zase navodzuje meditatívny pocit, prinášajúci uvoľnenie a záujem otvorenia sa druhému. Dielo bolo na výstave modifikované aj do podoby akcie, prostredníctvom ktorej autorky komunikovali s divákmi. S okoloidúcimi tak vytvorili nové sociálne väzby a zasadli za spoločný stôl. Obrat k spolupráci dodnes silno rezonuje. Potreba potlačiť vlastné ego v prospech spolupráce a komunity je dôležitá. Dáva nám možnosť prežiť. V prípade 237,7 je spolupráca autoriek autentická a úprimná. Nie je tendenčná, ako sa v iných prípadoch môže zdať.

More stories by

Marianna Brinzová