Magda Stanová JE MOŽNÉ VYTVORIŤ ALGORITMUS NA TVORBU UMENIA?

TVORBA MAGDY STANOVEJ sa už dlhšie koncentruje na analýzu tvorivého procesu. Ten je tradične prezentovaný ako výsledok intuície, práce podvedomia, či dokonca niečoho transcendentálneho. Magda Stanová skúma, či je to celkom tak a či umelecká tvorba nemá bližšie k cielenému výberu s konkrétnym počiatočným zámerom. Zaoberá sa témami ako vznik nového nápadu, podstata originality, možnosti vybočenia zo štandardizovaných modelov správania. Vychádzajúc z tézy, že ľudský mozog vyhodnocuje nové situácie výlučne na základe predchádzajúcich skúseností, si kladie otázku, akým spôsobom môžu náhoda či chyba dopomôcť k tvorbe nového diela, ako aj či je možné učiť umenie. Pri inštalovaní jednej výstavy a preklade textov k nej sme sa s Magdou na dlhšiu dobu zastavili pri hľadaní vhodného prekladu anglického výrazu insight. Je to niečo ako „ahá!-moment“, vhľad, heuréka… A práve tento pojem možno označiť za centrum jej záujmu.

 

Lýdia Pribišová: Ako vznikali pomerne rozsiahle cykly V tieni fotografie a Algoritmy v umení?

Magda Stanová: Veľmi pomaly. Na začiatku obidvoch týchto cyklov bola nejaká problematika, ktorá ma iritovala. Najprv som sa jej snažila vyhnúť, ale potom som ju zobrala vážne a snažila sa zistiť, kde je jadro problému. Čím viac som sa tým zaoberala a objavovala nové súvislosti, tým viac iritácia opadala a nahradil ju záujem. Výsledkom je kritika niečoho, na čom mi záleží. Keď sa ma niekto pýta, či mám nejaké nové práce, väčšinou mám problém odpovedať. Niekedy mám nápad, o niekoľko rokov ho zrealizujem, a o niekoľko ďalších usúdim, že je to práca hodná vystavenia. Kým ju vystavím, práca je stará. Alebo zistím, že už existujúce práce by mohli byť základom pre komplexnejšiu sériu. Práca V tieni fotografie obsahuje kresby, texty, animáciu, video a objekty z obdobia asi siedmich rokov. Veľa dnešných výstav si vystačí len s jedným nápadom, jednou myšlienkou, jednou vetou. Potom sú práce, ktoré obsahujú také množstvo nepretriedených informácií, že neviem, kde začať, zľaknem sa a odídem. Chcela by som robiť niečo medzi tým – komplexnejšie práce obsahujúce sériu vybraných nápadov a postrehov.

LP: Zaujala ma v tvojom artist’s statement k projektu Algoritmy v umení informácia, že ťa pri jeho realizácii inšpirovala biológia, logika, neurológia…

MS: V tejto práci rozoberám tvorivý proces umelca. Hľadám pritom teórie práve z exaktnejších vied, ktoré by mohli priniesť vhľad do tejto tematiky. Na umeleckých vysokých školách sa tradične vyučujú humanitné predmety, hlavne filozofia a estetika. Myslím si, že pre umelcov je však rovnako dôležitý rozhľad v súčasných teóriách z fyziky, umelej inteligencie, neurovedy a ďalších odborov. Pritom ma nezaujíma pseudoveda. To, čo je precízne, nemusí byť správne. Pseudoveda kopíruje z vedy len formu. Mňa zaujíma veda (snaha zisťovať, ako funguje svet) a k nej hľadať zaujímavú formu. Veda inými vyjadrovacími prostriedkami. Napríklad divadelné predstavenie, ktorého obsahom by nebol vymyslený príbeh, ale vedecká teória.

 

LP: Akým spôsobom sa v tvojej tvorbe vyskytuje fotografia? Aké miesto v tvojej práci zohrávala v minulosti, počas štúdia na Katedre fotografie v Bratislave, a ako je to teraz?

MS: Už sa veľmi nevyskytuje. Fotografia bola médium, ktorým som začínala. V prvých ročníkoch na VŠVU som sa snažila vyjadriť všetko cez fotografiu. Potom som si však všimla, že fotografie, na ktorých je niekto blízky, budú vždy vzácnejšie ako takzvané umelecké fotografie. Do pozadia obyčajných fotiek kamarátov som domaľovávala zlaté pozadie, snažiac sa upozorniť na ich hodnotu. O rok neskôr som bakalársku prácu nazvala Ja a Eiffelovka. Čoraz viac ma zaujímali úplne obyčajné fotografie, aké robí každý. A tiež klišé vo svete fotografov. Magisterské štúdium som potom ukončila prácou V tieni fotografie. Je to zbierka rôznych postrehov o špecifikách tohto média vo forme vizuálnej eseje. Touto prácou som si vzťah s fotografiou vyriešila a pohla sa ďalej na iné témy. V práci Algoritmy v umení, ktorej sa venujem v súčasnosti, fotografiu používam ako jednu z možných prípadových štúdií.

 

LP: Žila si vo viacerých krajinách, ako ovplyvnili tvoju tvorbu tieto pobyty?

MS: Vzhľadom na to, že som za posledných desať rokov väčšinu času strávila (a stále trávim) mimo Slovenska, možno by bolo lepšie nazývať pobytmi práve čas strávený na Slovensku. Pobyty na Slovensku mi dodávajú úžasnú mobilizačnú energiu na organizovanie odchodu niekam inam. Podobne ako mať za materskú reč jazyk, ktorým hovorí tak málo ľudí, je veľkou motiváciou naučiť sa niekoľko ďalších jazykov. Tých vplyvov bolo tak veľa, že sa mi na to ťažko odpovedá. Počas štúdií som natrafilanaveľa ľudí, ktorí ma posunuli ďalej. Napríklad počas pobytu na Slippery Rock University v USA som ako každý nový študent musela absolvovať predmet College Writing, kde sa študenti učia písať eseje. V triede boli budúci programátori, telocvikári, biológovia, ekonómia. Náš učiteľ, čisto náhodou, vybral ako tému pre tieto eseje teóriu fotografie. Preberali sme ju oveľa podrobnejšie ako v tom čase na VŠVU, kde sa vyučovali hlavne dejiny fotografie. Práve tam som začala uvažovať o fotografii nie ako o vyjadrovacom prostriedku, ale ako o zaujímavom fenoméne.

 

LP: Čo ťa v súčasnosti najviac zaujíma, na čom pracuješ?

MS: Tematicky sa stále venujem Algoritmom v umení. Čo sa týka formy, myslím, že prienik medzi prednáškou, performance a divadlom obsahuje dosť veľký potenciál.

 

Lýdia Pribišová je teoretička umenia a kurátorka.

 

Magda Stanová sa narodila v roku 1981 v Prešove. V roku 2008 získala Fulbrightovo štipendium a absolvovala magisterské štúdium v odbore nové médiá na San Francisco Art Institute v USA. V tom istom roku vydala Fundacja Sztuk Wizualnych v Krakowe jej knihu W cieniu fotografii. V roku 2009 bola nominovaná na Discovery Award francúzskeho fotografického festivalu Rencontres d‘Arles. V súčasnosti je poslucháčkou doktorandského štúdia na AVU v Prahe. Samostatné výstavy (výber): 2010 – Fremantle Arts Center, Fremantle, Austrália; 2009 – Rencontre d’Arles, Arles, Francúzsko; 2008 – Galeria ZPAF i S-ka, Krakow, Poľsko. Skupinové výstavy (výber): 2012 – There Will Be Others, Angus Hughes Gallery, Londýn, UK; 2011 – Voices from the Center, Three Walls, Chicago, USA; 2008 – Talent Latent, Festival SCAN, Tarragona, Španielsko. Viac informácií na: www.magdastanova.sk

 

 

MAGDA STANOVÁ, záber z prednášky Algoritmy v umení, 2011, Futura, Praha;

A Popular Algorithm in Photography, zo série Algoritmy v umení, 2010;

World Press Photo, zo série V tieni fotografie,2007. Foto: archív autorky.   

 

 

Začněte psát hledaný výraz výše a stisknutím klávesy Enter vyhledejte. Stisknutím klávesy ESC zrušíte.

Zpět na začátek