ZA STANOM FILKOM (15. 6. 1937 — 24. 10. 2015) by

by 14. 10. 2015

EDEN zo spôsobov ako sa vysporiadať s konfliktom medzi mnou a väčšinou NEZNESITEĽNÝCH malicherností PLURALÍT holej existencie (ktoré STANO FILKO pomenovával aj ako dvoj- a trojdimenziálne sféry alebo PRENESENE „čakry“) je ontologické POVZNESENIE SA von/NAD tú dusivú trivialitu sveta (čo STANO označoval zas za štvrté a numericky vyššie dimenzie). Takto sa dajú (ako keby z vtáčej perspektívy, z osoby na osobnosť) oveľa zodpovednejšie chápať dynamiky pôvodov, významov a vzťahov neskôr pretavených do pomerov, kvocientov, do značiek nasmerovaných k SINGULARITE.

JEDNOU z nevyhnutností POVZNESENIA SA je analyzovanie, usporiadavanie jestvujúceho a ustanovovanie nového „vyššieho“ PORIADKU a spevňovanie bázy orientácie, organizácie ODRAZU, čo sa u STANA bytostne prejavovalo poslednými dekádami ustavičného prekresľovania, cizelovania schém „HIERARCHIZOVANÉHO ABSTRAHOVANIA“ (prepožičiavajúc si aktuálny termín amerického experta na výpočtové teórie mozgu Dana H. Ballarda). PORIADOK je základom oboch slov — aj VYSPORIADAVANIA SA, aj USPORIADAVANIA. PORIADOK je práve aj pravým zmyslom slova KOZMOS.

INOU z neodmysliteľností POVZNESENIA SA je VLÁDAŤ — dostatočná VLÁDA nad vlastnou VÁHOU i priemernosťou humanitou „per se“ (takou ubíjajúcou), čo je ako otázkou fyzickej SILY, tak aj mentálnej MOCI, systematického budovania ekonomizujúcich štruktúr, modulov a zodpovedajúcich metodológií. Je to kreovanie ZÁVAŽNÝCH konštrukcií, ktoré nám umožňujú symbolicky sa zbavovať pút gravitácie/zväzňujúceho bezpečia prízemnosti, a nielen nato to všetko ZNIESŤ, ale odraziť sa a VZNIESŤ SA.

Mať čo i len intelektuálny (alebo umelecko-tvorivý, diskurzívny) NÁROK k „vyššiemu“ (KOZMICKÉMU) PORIADKU je v STANOVOM prípade kombináciou vonkajšieho imperatívu „SUPERMODERNITY“ (slovami francúzskeho antropológa Marca Augého) a individuálnej, vnútornej duševnej/duchovnej MISIE. Je to etablovanie radikálne kompozitnej DOGMY, s ktorou nevyhnutne súvisí aj skloňovanie vlastných nomenklatúr, či dokonca nastoľovanie úplne budúcich jazykov. Tieto sústavy vyjadrovacích znakov ostanú prístupné iba pre zainteresovaných (a to tiež iba čiastočne) pokiaľ nebudú najskôr polemicky interpretované a neskôr sa nezovšeobecnia.

Okrem nepochopenia skýta akcia POVZNESENIA SA aj iné následné chúlostivosti — nevyhnutne nás vykoreňuje z obvyklého života a odcudzuje od neho ľudí, a tak (pravdepodobne, paradoxne) karikuje na monštrá, kreatúry v očiach tej nadmernej majority.

STANOVO telo sa už nezadržateľne a doslovne transfigurovalo do čírej x-tej dimenzie „par excellence“ (suverénnym prívlastkom, ktorý tak rád používal vo vzťahu k univerzalistickým, esencialistickým ASOCIÁCIÁM vlastnej tvorby, k jeho „Fine-Art-u“). Tentoraz sa jeho „pneuma“, jeho „psyché“ už naozaj POVZNIESLI NAD plošné straty profánnych svetov (ktoré my ešte úzkostlivo zdieľame), preklenuli NEÚNOSNOSŤ našich realít a rozplynuli sa (vyplynuli, splynuli) v totálnej VZNEŠENOSTI. Áno, práve transcendencia, metafyzika VZNEŠENOSTI (preňho zlatá, biela, transparentná) bola métou „Magnum opus“ jeho revoltujúceho POVZNESENIA SA.

Odchodom STANA FILKA strácame pokračovanie ultra-romantického, hyper-robustného ega MODERNY (neprestajne sa klonujúceho), kritického rozhrania absolútnej ODRAZIVOSTI, ktoré už v našich kruhoch (kompromisných, konsenzuálnych) nikdy nebudú nahradené.

Ďakujem Ti za veľa, šťastnú cestu STANISLAV, a STAŇ SA SLÁVA Tvoja — tak, ako sa tomu Tvoji rodičia nádejali už v Tvojom mene — a viem, že ako by si si to želal aj Ty sám.

Počas „Fyilkondreicka: PRAH“ / Košice / 2000 / foto: Ján Šebík.

 

Boris Ondreička

More stories by

Boris Ondreička