UTOPUS ČSR by

by 12. 3. 2019

Kolektívna výstava UTOPUS ČSR + Čas pre nové utópie (?) / Time for new utopia (?) s medzinárodnou účasťou umelcov v kurátorskej koncepcii Kataríny Balúnovej skúma potenciál modelov utopizmu. Nadväzuje na aktuálne tendencie revolt proti deklarovanej definitívnosti súčasných stavov, ako sa ich ešte snaží udržať fukuyamovská neoliberálna teória. Volania po prehodnoteniach modelov vzťahov – utopických idealizmoch – môžeme odpozorovať kontinuálne v dejinách v momentoch kolektívnej úzkosti, ktoré vytvára establišment. Výstava tento výtlak tematizuje cez reinterpretáciu česko-slovenských utópií. Koncept kurátorky na to používa predstavu utópie ako nejestvujúceho miesta zrodeného z predpokladov intenciálneho priestoru, ktorý mal zámer byť zdieľaný, byť odrazom fungujúcej spoločnosti. Sleduje ideál utopického miesta socialistického typu, ktorý konfrontuje – vybrané diela priamo odkazujú na architektonickú vizualitu socializmu alebo používajú jeho referenčnú symboliku (Hudec, Bicknell-Knight) a upozorňujú na negatívny potenciál utopizmu (ekologické ignorantstvo, totalitarizmus konektivity). Tematicky univerzálnejšie diela skúmajú citlivý vzťah reality a jej obrazu (Hládeková) do podoby utopických modulov človeka budúcnosti v cyberpriestore. Svoju vizualitu opierajú o stratégie prepájajúce postkoncept s konštruktivizmom (Černický, Yurashko), banálnosti socialistickej estetiky (Kochan), poetických foriem utopickej architektúry (Mičíková, Pfeiffer) či profánnej spirituality kozmizmu (Tkáčiková). Inštalácia (diela sú rozmiestnené izolovane s minimálnou vzájomnou komunikáciou) umocňuje pocit odcudzenosti. Pomáha tiež sústredenému vnímaniu komplexného balíka významov jednotlivých diel. Predložené menšie či väčšie utopizmy chcú byť návody, ako daný stav prekonať – akceptáciou kvalít, ktoré kapitalizmus považuje za nezhodnotiteľné – banality, idealizmu, kolektivizmu, nedokonalosti. Byť účastný a súčasný, zároveň nositeľom vízie prekonávajúcej definitívnosť existencie, ochotou posúvať potvrdené. Utópia ako potenciál nápravy vnímaného stavu.

More stories by

Adam Macko