Martin Lukáč (1989) absolvoval v rokoch 2009-2013 bakalárske štúdium v ateliéri Adama Szentpéteryho a Jána Vasilka na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V rokoch 2013-2016 študoval na UMPRUM v Prahe v ateliéri maľby pod vedením Jiřího Černického a Marka Meduny. Počas štúdia absolvoval stáže v Lipsku na Hochschule für Grafik und Buchkunst u Astrid Klein a Ralfa Hartmanna a na pražskej AVU v ateliéri Malba 2 u Vladimíra Skrepla a Jiřího Kovandy. V roku 2016 získal Cenu kritiky za mladú maľbu. Autor žije a pracuje v Prahe. Lukáč vo svojej maliarskej tvorbe kombinuje primárne a kontrastné formy i obrazové motívy, ktoré predstavuje v početných sériách a rozsiahlych cykloch. Jeho prístup charakterizuje fascinácia nekonečnými možnosťami kombinácií línie a plochy a až obsedantná potreba aspoň naznačiť všetky mysliteľné alternatívy. Systematicky pracuje s balansovaním medzi beztvárnosťou a tvarmi: v jeho plátnach je viditeľný pohyb po hranici medzi amorfným a momentom, keď sa vynára a definuje tvar. Zaujíma ho najmä zviditeľnenie tých vizuálnych elementov, ktoré sú v rámci kultúrnej pamäti vnímané ako arteficiálne a ako súčasť rozsiahleho depozitu atribútov abstraktnej maľby. Obdobne pracuje s vizuálnymi odkazmi na popkultúru konca minulého storočia. Lukáč nachádza motív a následne skúma jeho limity až po totálne sémantické popretie. Kreslené kompozície pôsobia ako automatické záznamy simulujúce naivný a nepoučený výtvarný prejav. Ako mimikry znakov odkazujú k variáciám ustavične apropriovaných a zámerne ideovo vyprázdňovaných foriem historického abstraktného prejavu.
Pri výstavných prezentáciách motivických variácií vytvára Lukáč environmenty, v ktorých komponuje maľby, kresby, objekty a galerijné interiéry do nových formálnych i významových súvislostí s referenciami k serialite, improvizácii, formálnym experimentom a popkultúre (napr. Teenage Mutant Hero Turtles). V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa Martin Lukáč a jeho rovesníci stretávali so záplavou vizuálnych reprezentácií popkultúrnych hrdinov, ktoré predstavovali žiadaný artikel: šírili sa vo forme širokého spektra výrobkov, často s mnohými výrobnými nepresnosťami, posunmi vo farebnosti a vizuálnymi odchýlkami od ich prototypu. Množstvo týchto produktov vytváralo ilúziu dostatku a hojnosti, ktorá bola prísľubom dobiehania ekonomicky rozvinutejšieho Západu. Dnes sú skôr predmetom nostalgických spomienok, kolektívne zdieľanej imaginácie a asociujú spomienky na detstvo jednej generácie. V rozvíjaní autorských inštalačných stratégií pracuje Martin Lukáč v rámci expandovaného poľa maľby, pričom je možné vypozorovať i tendencie obsiahnuté v myslení a estetike špekulatívneho realizmu a v súčasnom obrate k objektu. Kombinovanie závesných obrazov a objektov a spochybňovanie ich definičných hraníc vytvára hybridné prostredia, v ktorých prepája vizualitu a inštitucionálnu prevádzku galerijných a negalerijných priestorov (napríklad tzv. showrooms). Tomu zodpovedá i Lukáčovo kombinovanie znakov v ploche i priestore do vzájomných kompozičných a interpretačných interakcií, v ktorých vytvára napätie medzi autorským i diváckym vnímaním objektu ako komodity a umeleckého artefaktu. Pozornosť smeruje k definovaniu vzťahov medzi originalitou, kópiou, serialitou a medzi autentickým autorským gestom a unifikovanou značkou (brandom).
