Michal Machciník by

by 15. 6. 2019

Michal Machciník (1989, Košice) je autor, ktorý sa venuje prevažne tvorbe plastík. Jeho tvorivé procesy sú výsledkom pozitívneho pedagogického vedenia prof. Bartusza, v ktorého ateliéri získal Machciník sochárske školenie. Klasickým sochárskym formám predchádza performatívny prejav, akcia, fyzicky podmienená činnosť, taká blízka sochárskemu remeslu. Machciníkovo intermediálne dielo sa pohybuje na rozhraní sochy, objektu, konceptu a nových médií.

Vo svojich predošlých realizáciách skúma priestor ako fyzickú entitu v konfrontácii s kontemplatívnym odkazom topografickej reality. Východiská tvorby sú podmienené filozofiou Mauricea Merleaua- Pontyho s transcendentálnym presahom autorovho záujmu o rôzne alternatívne formy východných náboženstiev a učení. Potreba materializácie okolitých javov nachádza svoje korene v pravekom umení paleolitu a neolitu. Nejasná funkcia umenia v tom období, či už išlo o lovecké rituály, alebo len estetickú snahu zachytiť vonkajší svet, produkovala hmotný artefakt, ktorého slepé uctievanie viedlo k prejavom fetišizmu. Citlivá fenomenológia a jej následná vizualizácia ako opisný proces prostých javov sa u Machciníka sústreďuje na zmrazenie fyziologického času a prirodzenú stopu ako formu záznamu či zápisu, ktorý bol vytvorený spontánne, bez vonkajšieho vplyvu. Cyklus objektov z roku 2016 s názvom Pocta ďatľovi v sebe nesie prvky muzeálnej prezentácie.

Michal Machciník, Svoradov priestor, 300 × 500 × 510 cm, borovicové drevo, kovové vane, 2015, foto: archív autora.

Amorfné objekty sú výsledkom záznamov krajinných stôp a prirodzených deformácií. Apropriáciou prírodného prostredia, jeho foriem, modeluje štrukturálne časozberné beztvaré objekty, ktoré predstavujú relikvie či pozostatky z procesuálneho zásahu autora. Záznamy prírodných procesov sú narušované anorganickým materiálom, čím autor nastavuje vlastnú autorskú techniku, ktorá je zaujímavým dialógom živého a neživého média. Machciník patrí k tej súčasnej generácii autorov, ktorá uvažuje v materiáli o odkaze na stratégie postmoderny. Zásadným spôsobom tak Machciník navracia do slovenského sochárstva aspekty mytológie, niekedy i historizujúce, miestami aj romantizujúce myslenie, ktoré dotvára jedinečnú atmosféru (auru) samotného diela. Vlastná zbierka objektov vznikala v rôznych časových rozpätiach v lesnom prostredí, zásahom do nežijúcich stromov a ich dutín vytvorených ďatľom. V Machciníkovom prípade ide o akúsi duchovnú výmenu medzi organickou a anorganickou hmotou, ktorá nás môže odkazovať aj na formy body-artu (Petr Štembera – Vštepovanie, 1975) a land-artu (Dezider Tóth, Michal Kern), na formy slovenského akčného umenia 60. a 70. rokov. Vo svojom výtvarnom programe už od čias štúdií na košickej Fakulte umení autor skúma dejinný vývoj pustovníckeho a asketického spôsobu života, ktorý je úzko spojený s prostredím lesnej krajiny. Priklonením sa k tradičným sochárskym žánrom je cyklus Hláv z lesa (2015), ktoré formálne vychádzajú z klasickej busty, ale nepoprú v sebe ready-made raných kubistických objektov (Picassova býčia hlava z fragmentov bicykla).

Michal Machciník, Kone v Ateliéri slobodnej kreativity 3D, živá socha, 2011, foto: Marián Straka.

Použitý materiál je nájdený odpad, predtým odhodený v lesnom prostredí. Uplatňovaním „chudobného“ materiálu sa autor dostáva do konfrontácie s civilizačným pokrokom a necitlivým myslením a správaním sa jednotlivcov, ktorých odchováva globálna ekonomika, trh a iné mechanizmy, typické pre súčasný kolobeh života. Používaním nájdeného materiálu recykluje (ne)rovnováhu medzi človekom a prírodou. Michal Machciník ukončil štúdium na Fakulte umení v Košiciach v ateliéri slobodnej kreativity a 3D pod vedením Juraja Bartusza. Počas štúdia absolvoval stáž na pražskej Akadémii výtvarných umení v sochárskom ateliéri Jindřicha Zeithammla (2012), v roku 2015 bol semifinalistom ocenenia Startpoint Prize – ocenenie pre diplomantov európskych umeleckých škôl. V súčasnosti pôsobí na Fakulte umení ako externý doktorand u prof. Petra Rónaia.

More stories by

Miroslav Kleban