Spoločnosť Júliusa Kollera

V Bratislave v Novej Cvernovke vznikol nový výstavný priestor s výrazným vyprofilovaným programom. Patrí združeniu Július Koller Society, ktoré bolo založené v roku 2008. Program spoločnosti od februára 2018 realizuje kurátor a teoretik umenia Daniel Grúň v spolupráci s kurátorkou Zlatou Borůvkovou. Prvých desať rokov ju viedol kurátor Georg Schöllhammer, dosiaľ však združenie nemalo trvalé sídlo. Ambíciou nového predsedu spoločnosti bolo vytvoriť fyzické sídlo pre rozsiahly Kollerov archív a mať aj miesto na komunikáciu s verejnosťou. Charakter Novej Cvernovky Danielovi Grúňovi vyhovoval, poznal ho, realizoval tam so študentmi VŠVU rôzne workshopy. Július Koller Society sídli v bývalom ateliéri IN/OUT špičkového tímu okolo prof. Ilony Németh. Aktuálnymi členmi združenia sú jeho zakladateľ Georg Schöllhammer, Květoslava Fulierová, Boris Ondreička, Kathrin Rhomberg, Naďa Fujáková a novým členom je Matej Gavula. Aurel Hrabu šický sa členstva vzdal, Roman Ondák ostal čestným členom. Archív pôvodne sídlil na adrese tranzit.sk na Zlatých pieskoch, kde sa uskutočnila aj prvá výstava z archívu Júliusa Kollera (2009) a trojdňová medzinárodná konferencia s názvom Július Koller, U.F.O.-naut? organizovaná v spolupráci so SNG. V roku 2009 dostalo združenie od Květoslavy Fulierovej ako dar licenčné práva na šírenie diel umelca, ako aj značnú časť archívu. Ten pozostáva z troch častí, najväčšia sa nachádza v SNG, druhú veľkú časť spravuje Július Koller Society a tretia menšia časť je v zbierke Prvej slovenskej investičnej skupiny pod kuratelou Zuzany Bartošovej.

Vrcholom doterajších aktivít združenia bola úspešná retrospektíva Július Koller One Man Anti Show v MUMOKu (2017), počas ktorej členovia diskutovali o budúcnosti spolupráce, keďže archivácia a výskum archívu stále nie sú ukončené. Vynorila sa i otázka, akým spôsobom by mohol byť archív benefitom pre domácu scénu, z čoho vyplynul aj program, ktorý Daniel Grúň navrhol. V roku 2019 plánuje Grúň realizovať v Novej Cvernovke tri výstavy. Budúci rok by chcel pozvať aj domácich umelcov a rozbehnúť spoluprácu so zahraničnými inštitúciami. Program Spoločnosti JK nadväzuje na Kollerovo posolstvo, na jeho kultúrne situácie, podporuje medzikultúrny dialóg a kritické rozmýšľanie o umení. Pripravuje i niekoľko výstav Júliusa Kollera v zahraničí (najbližšie výstavu spolu s dielami Tomislava Gotovaca v Záhrebe v Múzeu súčasného umenia vo vile Vjenceslava Richtera). Tento rok Daniel Grúň pozval troch zahraničných umelcov – Johannesa Porscha (Viedeň), Liu Perjovschi (Sibiu) a Jacqueline Hoàng Nguyen (Štokholm) – v rámci projektu Talking Archives s cieľom nastoliť súčasný dialóg s archivačnou prácou umelca. Kladie si otázku, čo v ére digitalizácie archívy umelcov znamenajú, keďže sú nielen médiami uchovávajúcimi dokumenty, ale sú aj nástrojmi spoločenskej aktivity. Prvým vystavujúcim bol Rakúšan Johannes Porsch. Daniel Grúň s ním už spolupracoval v rámci Kollerovej výstavy v MUMOKu. Skúmaním archívov sa zaoberá dlhodobo. Výstavou Dočasne nedostupné tematizoval fakt, že nikdy nie je možné uchopiť archív vcelku. Zároveň reflektoval archívny materiál ako určitú komoditu, ktorú porovnáva so systémom módy (nadväzuje na poslednú prehliadku Vetements, ktorá pracovala s logami globálnych digitálnych korporácií) a nachádza paralelu medzi semiokapitalizmom a existenciou univerzálnych systémov. Zaujíma ho móda ako určitý cyklus a nachádza podobnosť so zverokruhom. Porsch si vybral tri archívne dokumenty z Kollerovho archívu a na výstave ich reprodukoval v dvoch autorských knihách a vystavených grafikách.

Diela sa pohrávali s minimalistickým odkazom, ich farebná škála sa pohybovala v rôznych odtieňoch bielej na bielej. Výraz „dočasne nedostupné“ si prepožičal z Amazonu, logo „Unavailable“ tejto spoločnosti sa ukrývalo vo vrstvách bielej vo viacerých dielach. Ďalej tu prezentoval odtlačok trička namočeného do bielej farby, ďalší odkaz na svet módy. Princíp odtlačkov bol prítomný i v ďalších prácach na výstave, kde používal lepiacu pásku. Na ňu sa lepil prach, posledná inštancia pred rozpadom hmoty, ktorá ďalej koluje vo vesmíre. Bielou na bielej reagoval autor aj na Kollerove maliarske série z rokov 1966-1969, Hra (maliarska), SubjektobjektReality. Po výstave Johannesa Porscha nasledujú rumunská umelkyňa Lia Perjovschi s jej projektom Knowledge Museum a švédska umelkyňa vietnamského pôvodu Jacqueline Hoàng Nguyen narodená v Kanade, ktorá sa zaoberá témou archivácie etnografických zbierok, ktoré boli do západných múzeí privezené z nezápadných krajín. Spoločnosť Júliusa Kollera sa bude zaoberať performatívnymi a dialogickými formami umenia, vzťahom východnej a strednej Európy s krajinami v procese dekolonizácie, univerzalizmom, ako aj vytváraním networku s inštitúciami podobného druhu (ako Inštitút Haruna Farockiho v Berlíne, Inštitút Tomislava Gotovaca v Záhrebe, Inštitút súčasnosti v Bukurešti) a pracovaním na spoločnej vízii inštitucionality.

 

Lýdia Pribišová 

 

 

 

 

 

 

 

Johannes Porsch, Currently Unavailable / Dočasne nedostupné, 2019, autorská tlač k výstave, foto: Leontína Berková.

Začněte psát hledaný výraz výše a stisknutím klávesy Enter vyhledejte. Stisknutím klávesy ESC zrušíte.

Zpět na začátek