V okruhu Jána Budaja a Dočasnej spoločnosti intenzívneho prežívania (DSIP) bol na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia v rámci komunity šírený unikátny fanzin – v tom čase na Slovensku pomerne ojedinelý žáner – s názvom Alternatíva (ed. Ján Budaj a DSIP, vyd. okolo roku 1980). Zaoberal sa kontextom umenia. Podľa všeobecných kritérií nešlo o samizdat v pravom slova zmysle, pretože zrejme existoval len v jednom exemplári (t. č. v Budajovom archíve) a informácie o ďalšom vydaní sa nepodarilo dohľadať. Je viac-menej neznámy i preto, že skoro neobsahoval pôvodné texty. Bol koncipovaný ako editorsky a graficko-dizajnérsky experimentálne poňatý zborník aktuálnych textov a obrazového materiálu z vtedajšieho umenia. Punkovo poňatá obálka bola vyrobená z veľkého konfekčného karisbloku v matnej sivej farbe. Formát evokoval ideu pracovného, každodenného používania knihy ako neukončeného zväzku, do ktorého je možné premenlivo zakladať listy, dopĺňať ich, obmieňať a preskupovať v ľubovoľnom poradí. Asociatívne radené stránky neboli číslované. Názov mal charakter loga. Layout obálky určovala stopa po odlepenej lepiacej páske na celej prednej strane plastového obalu, ktorá presahovala na chrbát a načrtávala písmeno A, najmä jeho charakteristický trojuholníkový segment.
Zborník obsahoval autorské texty o umení a rozhovory s etablovanými západnými umelcami, výber historických aj súčasných manifestov (hnutia Aktual, ruského kinetizmu, futurizmu, feministického realizmu, situacionizmu, ako aj pramenné texty k art brut, fluxusu, konceptualizmu, novému realizmu atď.), okrem toho umelecko-historické štúdie z miestneho prostredia (Jaroslav Anděl, Lászlo Beke, Jindřich Chalupecký), texty exilových autorov a podobne. Tento v podstate študijný materiál bol zostavený z kópií textov najrôznejšej estetickej i technickej kvality. Pomedzi ne boli zakomponované xerokópie dokumentácií opisovaných diel, ilustračných obrázkov, ale sporadicky aj fotografie či kresby autorov DSIP, z ktorých niektoré boli poňaté napríklad ako inzeráty (napr. kresba bežiaceho superhrdinu s komentárom „Kam beží? Do stánku PNS – objednať si ďalšie číslo Alternatívy“ od Bohuslava Krausa). Popri proklamatívnych básňach či sloganoch typu „Alternatíva obsahuje aj stupídny článok“, tu bol tiež publikovaný zoznam západoeurópskych galérií alebo prevzaté a zabsurdnené reklamy v angličtine, propagujúce napr. miestnu obchodnú sieť Tuzex zahraničným spotrebiteľom, alebo inzerát na transplantáciu vlasov z britskej tlače. Do celého vydania boli premyslene zaradené stránky s vegetariánskymi receptami (vegetariánstvo bolo v 70. rokoch marginálnym názorom), a tak celkový editorský a vizuálny koncept publikácie navigoval k nestrednoprúdovému, alternatívnemu prístupu k životu i umeniu.
Blondiak, Blond a 00 sú skupiny 90. rokov, ktorých členmi boli generačne prepojení bratislavskí umelci (narodení v rokoch 1969 – 1970): Cyril Blažo, Boris Ondreička a Stano Dančiak (formácia Blondiak, 1995 – 1996 a Blond, 1994) spolu s Igorom Čekirdom, Igorom Markom a Michalom Procházkom (skupina 00, 1987 – 1991). Vo vlastnom kurátorskom poňatí realizovali výstavy v Galérii Medium, Bratislava 1991 (C. Blažo, S. Dančiak, B. Ondreička a Nancy Schrijvers); Projekt Istropolitana, Bratislava 1992 (C. Blažo, B. Ondreička); To viem, súkromná rezidencia, Bratislava 1994 (C. Blažo, S. Dančiak, B. Ondreička) a Blondiak v Galérii Cypriána Majerníka, Bratislava 1996 (C. Blažo, S. Dančiak, B. Ondreička). Ich aktivity súvisia aj s punk-rockovou skupinou Kosa z nosa, ktorá mala prvý koncert v Klube dôchodcov na Konventnej, Bratislava 1987 (S. Dančiak, Andrej Ohrablo, B. Ondreička, do r. 1993 N. Schrijvers, Braňo Špaček). Okrem retrospektívy v roku 2011 v pražskej galérii etc. (kurátorka M. Keratová) boli ich diela vystavované takmer výlučne v 90. rokoch. Koláže, kresby, rukopisy, letrasety, texty na písacom stroji či propisote, komiksy, poézia, ready-made ilustrácie či inzeráty a letáky vznikali zväčša v bratislavských kaviarňach. V tej-ktorej autorskej koncepcii boli následne graficky upravované a xeroxované do formy fanzinu. Samizdaty skupiny 00 z rokov 1988 – 1990 boli tematicky poňaté ako čísla o láske, smrti, pravde, sci-fi a i. Experimentovali tiež s audiovizuálnymi či akcionistickými formátmi (8-mm filmy, rozhlasová hra) a vytvárali objekty a inštalácie. Kolektívna produkcia skupiny nevznikala programovo, ale v anarchistickom móde na báze spontánneho poriadku. Proces tvorby mal performatívnu povahu; konkrétnu ideu, resp. dielo bolo možné odsúhlasiť len vtedy, ak sa všetci do krajnosti smiali nad zábavnosťou, neznesiteľnou trápnosťou či absurditou daného počinu.
Mira Keratová je kurátorka a historička umenia.
