Martin Piaček a Anetta Mona Chişa

Dvojmesačná Divoká rezidencia prepája tvorbu Anetty Mony Chişa a Martina Piačeka so zameraním na materiálnu zložku – kalcium, ktoré je kľúčovým aspektom ich výstavy Kabinet kozmetiky kalcia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku. Anetta Mona Chişa prezentuje primárne diela zo sadry a Martin Piaček z mramoru, čím voľne dopĺňajú súbežne prebiehajúci výstavný projekt Do divočiny od kurátorky Alexandry Tamásovej. Po obsahovej stránke sa zameriavajú skôr na samotné uchopenie sochárskych materiálov ako na presah ľudského kozmosu do univerza a prírody. Utópia postupného rastu poznania je naďalej prítomná, hoci táto radikálna ilúzia nie je vlastná len výstave, ale aj samotnej vede, z ktorej vychádzajú. Medzi subjektom a objektom sa v dielach vyskytuje náčrt vznikajúceho antagonizmu, smerujúceho k takmer metafyzickej kolízii. Výskumný proces, skôr limitujúci prírodu fyzikálnymi zákonmi, ju oklieštil o jej rozmanitosť v prospech dosiahnutia zmyslového zasnenia ku kalciu, premietajúceho sa do priestorovej poetizácie vápnika cez výstižnú biosemiotiku, primárne v expandujúcich objektoch do exteriéru. Materiálna ontológia vápnika je čiastočne obmedzená v interiérovej časti výstavy, kde individuálne vizuálne skratky zanikajú v stiesnenej inštalácii. Negatívne sa odzrkadlila krátkosť času rezidencie najmä v nedostatočnom stíšení a scitlivení autora a autorky voči prírode. V dobe neustále sa pripomínajúcej klimatickej krízy je prekvapujúce využitie nadmerného množstva vápna na posyp exteriéru v okolí mramorových objektov, ktoré môže mať dlhodobé následky. Kabinet kozmetiky kalcia, napriek vymedzeniu sa voči chaosu, ľudský makrokozmos čiastočne univerzalizuje pomocou racionálneho skúmania a sám sa stal uzatvorenou bublinou v absolútne nekontrolovateľnom mikrokozme, vyznačujúcim sa mikrofyzickým a aleatórnym charakterom. Výstava, ktorej názov by mohol byť skôr Kabinet kalcia, v konečnom dôsledku celkovo ponúka širokospektrálne poňatie vápnika v rôznych podobách, stavoch a prenesených významoch matérie.