Peter Jánošík by Damas Gruska

Nenápadná väzba je mnohovrstvový názov komornej výstavy Petra Jánošíka v priestore Display BSC, Galérie J. Kollára v Banskej Štiavnici. Sám autor síce nebol rezidentom na Banskej St a nici, ale k mestu má vlastnú väzbu ako štiavnický rodák. Študoval na tamojšej strednej škole, kde i pedagogicky pôsobí (napr. učí knižnú väzbu). Na vystavovaných prácach cítime aj väzbu medzi jeho ďalšími „stupňami“ vzdelania: od voľnej grafiky až k absolvovaniu štúdia maliarstva. A väzba je i témou výstavy. Na svojskom podstavci je podnos s hrubou vrstvou toxických sadzí vlastnoručne vybratých z komína štiavnického domčeka, ktorý si autor ekologicky citlivo rekonštruuje. Na nej objekt z nepálenej hliny s dvomi komínmi či dve ťažké kocky spojené krehkou „väzbou“. Na väčšom plátne excentricky umiestnená fotorealistická maľba stromu, prerastajúceho cez drôtenú „väzbu“ plotu, sama uväznená v bizarnej konštrukcii zo železných tyčí, pričom viaceré z nich prechádzajú i samotným plátnom (autor ju použil ako hudobný nástroj počas vernisážového i povernisážového vystúpenia a pripomenul väzbu k svojmu hudobnému účinkovaniu). Výstavu dopĺňajú štyri subtílne kresby opakujúce motívy plota a dvojice geometrických objektov či figúr. Toto všetko, nainšatalované v prítmí zatemnených okien, studeného svetla lámp a tónov sivých stien z dolnej časti farebného spektra, vytvára osobitý environment. Máloktoré mesto mi pripadá tak málo inšpiratívne ako Banská Štiavnica, kým sa nepresunieme na jej priemyselnú perifériu. Jánošíkov ateliér je v končinách, kam turista sotva zablúdi (nahliadol som do neho v rámci Otvorených ateliérov Štiavnica, zorganizovaných Banská St a nica Contemporary). V novembrovej hmle bývali banícke domčeky s malými oknami, nízkym a tmavým stropom, obzvlášť ponuré. Muži sa však do nich vracali z temnoty baní. Na to všetko som myslel na výstave. Aj na to, ako Peter Jánošík poctivo vykročil svojou umeleckou cestou, dokonca s istou výhodou, že mu chýba väzba na dobre mazaný chod galerijnej prevádzky.