Užitočná fotografia

Hoci mätúci názov už akosi patrí ku komunikačnej stratégii SNG, tentokrát sa s ním aspoň dá časom zmieriť. I keď s onou „užitočnosťou“ divák zápasí už v sprievodnom letáčiku: zámerom výstavy je priblížiť fotografiu nie iba ako užitočné záznamové médium, inde zas „hlavným cieľom výstavy je priviesť divákov k tomu, aby nevnímali iba bezprostrednú užitočnosť fotografie“. Projekt má dvoch kurátorov, no predsa len viac na ňom cítiť vplyv a inštalačný rukopis F. Vanča, majiteľa jednej z najkvalitnejších (s kvantitou je to už horšie) bratislavských galérií: tri štvrtiny vystavujúcich sú tak či onak spájaní s jeho galériou Photoport. Takéto prepojenie súkromných a verejných záujmov je u nás celkom bežné, i keď inde by možno vyvolalo vysoko zdvihnuté obočie. Prvá časť výstavy na treťom poschodí predstavuje autorskú prácu s „cudzou“ fotografiou, či už ako záznamovým médiom vlastných „akcií“ (C. Blažo, M. Kochan, R. Ondák), alebo ako východzím vizuálnym materiálom (K. Hrušková, L. Papčová, K. Poliačiková, R. Ondák, V. Šelesták) prevzatým z rodinných archívov, internetu a pod. J. Kekeliho by som predsa len radil do 2. časti, o poschodie nižšie (i jeden zo Šelestákových cyklov), kde nájdeme „autorskú“, zväčša „inštalačnú“ fotografiu alebo „zátišia“ a detaily (P. Fabo, D. Jackuliaková, L. Sceranková, J. Šipöcz, M. Tittel, M. Vongrej, J. Žiak a v letáčiku chýbajúca K. Hrušková). Hoci Vongrejove inštalácie by mohli byť aj hore. Rozsiahly katalóg (vo výbornej grafickej úprave P. Bálika a s alternatívnymi fotografiami na obale) obsahuje, okrem čudného úvodného textu generálnej riaditeľky, kvalitné koncepčné texty oboch kurátorov, pričom druhý z dvojice, A. Hrabušický, pridal i pojednania o jednotlivých autoroch. To všetko doplnené bohatým obrazovým materiálom. Summa summarum, po rokoch sa návštevník SNG dočkal veľkej, koncepčne premyslenej, vizuálne atraktívnej a inštalačne výborne zvládnutej „galerijnej“ výstavy, ktorá predstavuje dva výrazné prúdy umeleckého narábania s médiom fotografie.