NASUTI: Festival súčasného umenia a udržateľnosti by

by 10. 12. 2019

Druhý ročník festivalu scitlivovania ohľadom životného prostredia, ktorého hlavnou snahou bolo primäť divákov k úvahám o ekologickej kríze a o stratégiách environmentálnej udržateľnosti, sa konal koncom septembra 2019 v Novej Cvernovke v Bratislave. Pripravili ho kurátorky Diana Klepoch Majdáková, hlavná ideátorka podujatia, ktorá v Novej Cvernovke dlhodobo pôsobí, aktivistka/ kurátorka Lenka Kukurová a Zuzana Duchová, ktorá sa sama označuje za kultúrnu hýbateľku a ktorá má okrem súčasného umenia blízko aj k dizajnu. Umenie v tomto zmysle slúžilo ako prostriedok priblíženia, vzbudenia záujmu o ekologické témy, nabádalo divákov zamyslieť sa nad svojím spôsobom života a zmeniť ho. Treba zdôrazniť, že vizuálne umenie v rámci výstavy Dancing On the Ruins bolo iba jednou z častí programu festivalu. Ten tvorili i diskusie o zmiernení ekologickej krízy prostredníctvom „zeleného“ stavebníctva a architektúry, manažmentu odpadu, prezentácie dizajnérskych riešení s ohľadom na ekológiu, performatívna prednáška Radima Labudu spojená s varením a konzumáciou polievky, viaceré performancie, workshopy, detské dielne či koncert. Prepojenie umenia s aktivizmom naráža vždy na dialektický problém, že umenie je tu podriadené cieľu, slúži myšlienke komunikovať aktivistický obsah. Preto často fungujúci autentický nástojčivý aktivizmus nebýva dobrým umením a kvalitné umenie býva natoľko sofistikované, že málokedy dokáže úderne aktivisticky apelovať na čo najväčší počet ľudí. I v tomto prípade sa to podarilo malému počtu z diel na výstave, z ktorých väčšina bola trochu prvoplánových, kostrbato popisných či čisto dokumentačných, ako videá Olivera Resslera či dokument Vladimíra Turnera Až budem veľká, chcem byť živá o aktéroch stredoškolského hnutia Fridays for Future v Českej republike. Treba však vyzdvihnúť, že organizátori k realizácii podujatia pristupovali holisticky, väčšinu transportov diel a ciest realizovali pešo či na bicykli, na inštalácie použili existujúci materiál z druhotného stavebného materiálu, sute, ktorá sa po prestavbe navŕšila za Cvernovkou a ktorá dala festivalu názov. Aktéri sa zúčastnili i klimatického štrajku prebiehajúceho paralelne s prípravami festivalu a všetkým svojim úsilím dávali najavo, že ekologickými témami reálne žijú.

Oto Hudec, Vlajka modrej planéty, stožiar, vlajka, 2019, foto: Ján Šipöcz.

Diela boli inštalované v okolí budovy Novej Cvernovky, ako aj v bývalej zborovni, kde boli koncentrované videá. K výrazným dielam na výstave patrilo napríklad video rakúskeho autora menom Ralo Mayer Špekulácie o jedle (2019) inštalované príznačne v priestore plánovanej jedálne, ktoré je kolážou množstva populárnych sci-fi filmov. Autor sa sústredil na výber scén týkajúcich sa jedla, pripraveného sériovo, mechanicky a dosť nelákavo. Vizuálne čisté, jednoduché a jasné posolstvo niesla Vlajka modrej planéty (2019) Ota Hudeca, vejúca na stožiari na hromade starých tehál, muriva a podobného materiálu, vychádzajúca zo známej fotografie zemegule na modrom pozadí vesmíru. Umelec ju jednoduchým gestom odobral, na jej mieste ostal iba prázdny kruh, slúžiaci ako výstraha možného zániku života na našej planéte. Hypnotizujúce video Marie Lukáčovej Oddcher‘s Eco Trip (2018) formou raperského videoklipu vyzýva k potrebe zaujať postoj ku klimatickej kríze. Vyjadruje sa k uhoľnému priemyslu. Organizátori sa snažili zamerať i na prax, inovatívny formát ponúkala Suťopárty, pripravili netradičnú brigádu – workshop triedenia recyklovateľného stavebného materiálu zo sute pod dohľadom certifikovaného odborníka na triedenie druhotných materiálov Juraja Hariša. Partnerom festivalu bolo Slovenské centrum dizajnu v rámci medzinárodného slovensko-rakúskeho projektu Dizajn a inovácie. V kontexte tejto spolupráce prebehla diskusia o recyklovaní v autorskej móde Ako ďaleko zájde pomalá móda? II., na ktorej sa zúčastnili Lenka Vacková, Eva Klabalová, Marta Juhász, Mária Štraneková, Soňa Vidiečanová a Tomáš Horváth. Moderovala ju Zuzana Duchová. Festival, ktorý nemá na Slovensku ani v širšom geopolitickom priestore paralely, ponúkol príťažlivý formát priblíženia témy ekologickej krízy prostredníctvom súčasného umenia a stal sa výrazným prvkom jesenného umeleckého diania v Bratislave. A snáď i napomôže aspoň kvapkou k zmene rôznych zlozvykov v dennej rutine mnohých z nás.

More stories by

Lýdia Pribišová