Predpoklady slobodného softvéru v tvorbe

V ranej kyberkultúre okolo roku 1983 začal Richard Stallman formovať hnutie slobodného softvéru cez GNU projekt, ku ktorému neskôr spísal Manifest GNU.1 Uvedomoval si uzavretosť systémov, ktoré sa objavovali v komunikačných technológiách, ale aj v spoločnosti ako takej. Počas písania Manifestu využil možnosť vytvorenia kolektívneho otvoreného diela, ktoré bolo podmienené etikou imanencie. Predpoklady slobody, otvorenia sa, aktívneho dialógu a možnosti korekcie boli a sú dlhodobo preberané otázky z rôznych hľadísk v oblasti umeleckej praxe. Princíp uzavretého systému udržiava v kultúre väčšina inštitúcií a univerzít. Podobne tomu bolo aj v začiatkoch vývoja technológií, keď sa softvéry predávali ako uzavreté hotové celky. Neskôr sa vďaka sieťovému prepojeniu otvorila možnosť zdieľania, čím sa začali aktívnejšie využívať prístupy slobodných softvérov,2 ktoré boli editovateľné, upravovateľné, distribuovateľné a mohli byť prispôsobené podľa individuálnych potrieb užívateliek a užívateľov. Tento prístup otvoreného zdieľania surových dát a informácií, vymedzených na konkrétnu problematiku, sa postupom času pretavil cez digitálne médiá aj do bežnej umeleckej a teoretickej praxe, ktoré používajú rovnaké princípy výhod zdieľania na sieti. Matthew Fuller vo svojom lexikóne3 upozorňuje na potenciál informačných a komunikačných technológií, ktoré môžu opäť softvér premeniť v kultúrny produkt, a cez hackability by mohli byť schopné opäť oživiť princípy slobody, ktoré formovali ideály ranej kyberkultúry. Je dôležité uvedomovať si súčasnosť, akceptovať jej tempo a vytvoriť potenciálny priestor na to, aby sme boli schopné a schopní operatívne na ňu reagovať. Náš vzťah k strojom sa každodenne mení, prechádzame deindustrializáciou a stále viac a viac prenikáme do sveta informačného prostredia. V minulosti bola výroba a spoločnosť koncentrovaná okolo rôznych strojov, v súčasnosti je to primárne jeden – počítač, ktorý dokáže vo veľkej miere cez sieť ovplyvňovať afirmatívne, ale aj negatívne našu subjektivitu. Momentálne nedokážeme presne definovať, kam sa technológie vyvinú, či budú o desať rokov pracovať na báze kvantovej sústavy, alebo zostanú na úrovni neurónového systému. Napriek tomu budú pravdepodobne prítomné a spoločnosť má s nimi jasné zámery.

Všetky naše vzťahy, či už kultúrne, politické, ekonomické, alebo medziľudské, ktoré sú vzájomne na sebe závislé, sú súbežne do veľkej miery ovplyvnené strojmi, a ak príde k zmene strojov, môže sa zmeniť aj náš celkový systém. 4 Tento prechod alebo zmena by nám otvorili priestor na definovanie novej spoločenskej, ale aj politickej subjektivity jedincov. Funkciu internetu, ktorý je podriadený z veľkej miery korporáciám, je možné v súčasnosti pripodobniť totalitnému štátu, ktorý síce nemá hranice, ale dokáže už teraz sledovať takmer všetky aspekty našich životov. K téme sledovania a kontroly virtuálneho prostredia prirodzene prispievame aj vlastným pričinením – socializovaním sa na sieťach. Naše občianske právo sa dopĺňa o užívateľské práva, ktoré sa v rozhraní siete miešajú. Problematiku virtuálnej identity, zdieľania a sledovania podtrháva aj digitálny projekt od Brewstera Kahlea, ktorého prezývajú aj digitálny knihovník. V roku 1996 založil Internet Archive,5 ktorý je stelesnením známeho klišé to, čo je raz na internete, tam navždy ostane. Kahle veril v silu kolektívnej inteligencie ako formy univerzálnej inteligencie, ktorú je možné pravidelne zdokonaľovať, 48 49 koordinovať v reálnom čase, a ktorá je prístupná každému, aby mohla byť efektívne využívaná. V roku 2001 sa začala na World Wide Webe formovať, aj preto sa rozhodol ju od základov archivovať a sprístupnil ju verejnosti – knihy, texty, videá, fotografie, softvéry, zvukové nahrávky, ale aj internetové stránky.

Zdieľanie informácií v zdravej miere môže mať aj afirmatívny charakter, alebo aspoň momenty. Deteritorializácia a decentralizácia moci je jedným z možných riešení globálnych otázok, ktoré presahujú veľkosť akéhokoľvek štátu. Zaužívané fyzické limity a situovanie sa stáva v dnešnom kontexte stále menej a menej významné, pretože akékoľvek fyzické ohraničenie priestorom ich len vzďaľuje od celkového riešenia. Informačné technológie vytvárajú horizontálny a bezhraničný virtuálny priestor. Decentralizácia moci a umocnenie demokracie nad centralizovaným plánovaním je možné aj vďaka nastaveniam kyberpriestoru. Napriek tomu dnešná demokracia nestíha a zostáva na starých princípoch, čím obmedzuje cirkuláciu informácií. Aby sme dosiahli skutočnú demokraciu, je dôležitý plynulý tok informácií a prístup k nim, čo znamená, že by sme mali rozpustiť všetky dogmaticky formované hranice medzi ľuďmi, ako sú napríklad rasa, gender, ale aj fragmenty, ktoré nás definujú – práca, spoločenský status, miesto alebo čas. Za pomoci sietí dochádza k istej forme oslobodenia a k odtelesneniu, strate prvkov originálnej identity, a môžeme sa stať čistými digitálnymi subjektmi, ktoré viac nie sú jasne definované. Tieto princípy boli aplikované v roku 2017 pri vzniku Manifestu AltWoke6 od skupiny ANON. Platforma ako Facebook im vytvorila priestor na otvorenú výmenu názorov a ideí, mimo rámcov tradičných inštitúcií a univerzít, ktoré majú istým spôsobom determinovanú svoju vlastnú kultúru, hierarchiu, prípadne filtráciu názorov.

Privlastnili si virtuálny priestor, ktorý im umožnil dosiahnuť demokratické princípy komunikácie, vhodné na tvorbu myšlienok a kreatívnych nápadov. S odtelesnením prichádza aj otázka imanencie ako takej, jej etiky a formy stávania sa, ktoré by malo byť identické s našimi slovami alebo činmi. Sociálne médiá nám napomáhajú alebo nahrádzajú istú formu socializácie aj tým, že generujú rôznorodé komunity. Socializovať sa znamená aj nasledovať (follow), participovať (post) alebo stotožňovať sa s niečím (comment), čo sa pravidelne na sociálnych sieťach odohráva. Je preto prirodzené, že so sociálnymi sieťami sa začínajú spájať slovné spojenia ako potreba tvorby, mobilizácie alebo angažovania sa. Dielo Life Sharing (2001-2003) od 0100101110101101.org7 upozorňovalo na tenkú hranicu medzi verejným a súkromným. Umelecký kolektív na celé dva roky sprístupnil svoj domáci stolový počítač a sieť, na ktorom mali súkromné fotografie, maily, správy a kontá. Ak pri imanencii vnímame aj zmyslovú podobu stávania sa, virtuálne udalosti, ktoré sa nám dejú, tak je potom iba na nás ako indivíduách, aby sme sami, alebo kolektívne na základe technológií, zohľadnili aj morálne otázky ohľadom budúcnosti a ich aplikovania v živote. Podľa Gillesa Deleuza by sme počas tvorby, ale aj celkového života mali najprv kontra- aktualizovať obsah svojej skúsenosti alebo vedomosti, dospieť k stávaniu sa a následne tvoriť rôzne podoby toho, čo je zmyslovo vnímateľné.8 S pomocou internetu a siete je možné tento proces zjednodušiť, ale aj skomplikovať príliš veľkým pretlakom názorového obohatenia o rôzne pohľady na skúsenosti. Aj z toho dôvodu sa úspešné stali zmyslovo vnímateľné výsledky, ktoré mali v počiatkoch jasne vymedzené hranice. Tie boli prirodzene posúvané v intenciách užívateliek a užívateľov, ale taktiež podliehali redukovaniu na podstatu od tých istých subjektov. Týmto procesom dochádza k stieraniu hranice autorstva a vlastníctva. Všetky autorské a majetnícke aspekty patria kolektívu zloženému z rôznorodých indivíduí, ktoré mali záujem o vytvorenie výsledného výstupu alebo diela. Takéto formovanie online kolektívu môže mať, prirodzene, aj nebezpečný charakter. Sprístupnením dát každej a každému je im umožnené slobodne zasahovať do diela, vnášať tam svoju vlastnú ideológiu, fakty, myšlienky, ktoré môžu potenciálne narušiť celkovú jeho stabilitu. Problematiku nechcených elementov je možné odstrániť kontrolou, tá však vytvára automatický pocit prítomnosti hierarchizácie, ktorú sa väčšina týchto otvorených kolektívov snaží narušiť. Druhým spôsobom je dôvera v kolektívnu uvedomelosť a fakt, že akákoľvek nezrovnalosť od jednej alebo jedného bude upravená inou alebo iným, prípadne, že informácie nebudú nijako zneužité. Sociálne médiá sú pravidelne využívané autoritatívnymi režimami na manipuláciu za pomoci propagandy. Ako reakciu na voľby v Amerike vytvorila skupina RTMark portál Voteauction.com,9 ktorý slúžil ako doména na dražbu hlasov voličov, alebo Mongrel (1996) od Grahama Harwooda a Matthewa Fullera, kde vytvorili politicky manipulovaný internetový prehliadač Natural selection.10 Napriek neutíchajúcemu nadšeniu z globalizačných princípov cez internet je dôležité si uvedomovať, že nie všetky informačné technológie majú v sebe zakorenené demokratické princípy a konsenzuálne rozhodovanie. Rozširovaním operačných systémov medzi užívateľky a užívateľov došlo ku zväčšeniu medzery medzi upravovateľným softvérom a open sourcom, ktorý komercializáciou potlačil slobodný softvér do úzadia. Prvky slobodného softvéru sú stále prítomné v rámci kontrolovaných sietí, avšak zjednodušil sa nielen programovací jazyk, ale aj jazyk samotný, ktorý sa na sieti používa. Simplifikácia jazyka nastala aj s príchodom generácie digital natives, ktorá vyrastala spolu s komerčným softvérom a začala si budovať svoj vlastný spôsob komunikácie a slovník. V súčasnosti sa na rýchly prenos informácií najčastejšie využíva estetika memov, príkladom je už spomínaná skupina ANON, 0100101110101101.org alebo Alt-right.11 Rôzne hnutia, skupiny alebo kolektívy pracujú s afirmatívnymi aspektami internetu alebo sociálnych sietí, ktoré im umožňujú do nich neustále vstupovať. Publikovaním výstupov z nich neurobili finálne verzie, stále sú a mohli byť editované, čím vytvárajú rýchlu spätnú väzbu medzi nimi a publikom. V súčasnosti sa formuje viac hnutí, ktoré sa snažia udržiavať podoby slobodného softvéru pri tvorbe diel. Je otázne, či je to negatívne, alebo afirmatívne, ale real time edit sa stal bežnou praxou digitálnych platforiem.

1 Slobodný softvér, ktorý bol inšpirovaný operačným systémom unixového typu. Stallmanovým cieľom bolo vyvinúť operačný systém so slobodnou licenciou, ktorý nebude obsahovať žiaden pôvodný kód UNIXu.

2 Pojem Free software (slobodný softvér), ktorý odkazuje na štyri druhy slobody užívateľky alebo užívateľa softvéru a ku ktorému je aj zdrojový kód spolu s právom na jeho používanie, modifikáciu a distribúciu definoval Richard Stallman v Manifeste GNU. V súčasnosti populárny open source softvér vychádza z podobných princípov ako slobodný softvér, ale upúšťa od jeho ideológie v podobe dôrazu na uplatňovanie práv na slobodu prejavu, debát o etických otázkach a otázkach zodpovednosti vo vzťahu k programovaniu.

3 Matthew FULLER, Introduction, the Stuff of Software, in: Matthew FULLER (ed.), Software Studies: A Lexicon, Cambridge: MIT Press 2008.

4 Príkladom môže byť zmena, ktorá nastala v 60. rokoch 20. storočia a ktorá býva označovaná za obdobie vzniku digitálnych médií. V roku 1963 vznikla prvá decentralizovaná počítačová sieť v rámci amerického vojenského projektu ARPA. O šesť rokov bola spustená sieť ArpaNetu, ktorá mala v tom čase štyri základné uzly a až v roku 1972 sa rozšírila na cca 50 počítačov.

5 [online, cit. 15. 11. 2019]. Dostupné z: <https://archive.org/>.

6 [online, cit. 15. 11. 2019]. Dostupné z: <http://tripleampersand. org/alt-woke-manifesto/>.

7 [online, cit. 15. 11. 2019]. Dostupné z: <http://0100101110101101.org/>.

8 Nathan JUN – Daniel W. SMITH (ed.), Deleuze and Ethics, Edinburgh: Edinburgh University Press 2011, s. 35.

9 [online, cit. 15. 11. 2019]. Dostupné z: <https://web.archive. org/web/20130521070748/http://rtmark.com/voteauction. html>.

10 [online, cit. 15. 11. 2019]. Dostupné z: <http://www.medienkunstnetz. de/works/natural-selection/>.

11 [online, cit. 15. 11. 2019]. Dostupné z: <https://web.archive. org/web/20190807013839/https://altright.com/>.

 

 

Nina Vidovencová je teoretička umenia, je zakladateľkou platformy Stojíme pri kultúre, aktuálne je doktorandkou na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

 

 

 

 

 

 

Brewster Kahle, Internet Archive, od 1996.

0100101110101101.org, Life Sharing (hlavná stránka), 2000 – 03.

0100101110101101.org, Life Sharing (experimentovanie so softvérom), 2000 – 03.

ANON, AltWoke Manifesto, 2017.

Začněte psát hledaný výraz výše a stisknutím klávesy Enter vyhledejte. Stisknutím klávesy ESC zrušíte.

Zpět na začátek