Projekt, koncipovaný na názorovej otvorenosti, iniciovaný Bohušom Kubinským a pod kurátorským vedením Omara Mirzu (prebiehajúci v období od 17. 10. 2019 do 31. 10. 2019), prepojil minulosť s prítomnosťou. Upozornil na mizernú situáciu slovenského sochárstva, ktorého jediným teritóriom sú dnes galérie a takmer žiadne ulice, námestia, parky, exteriéry a interiéry starej či novej architektúry. Na problémy disciplíny akcia poukázala otvorením zabudnutého ateliéru, či skôr dielne prešporského sochára Alojza Rigeleho (1879-1940), činného v prvej polovici 20. storočia. Stretnutie Vladimíra Havrillu, Bohuša Kubinského a Juraja Gábora na prvý pohľad pôsobilo prekvapujúco, malo však svoje logické vysvetlenie. Traja zúčastnení sochári rozdielnych generácií a autorských prístupov vzdali hold Rigeleho poctivej remeselnej práci. Akciu však vyprovokovala predovšetkým naša vlastnosť zabúdať a apatia. Za realizáciou stála i túžba pracovať v tradičnom sochárskom materiáli – kameni. Dodnes tu, v centre Starého Mesta, funguje kamenárstvo. Preto sa počas jedného podujatia, na mieste neznámej historickej pamätihodnosti, prežívajúcej v alarmujúcom technickom stave, odohrali viaceré aktivity – výstava, minisympózium, rezidencia a dočasná historická expozícia. Najmladší z autorov, Juraj Gábor v skromnom drevenom prístrešku s presklenou stenou a priľahlým dvorom v asketických podmienkach dokonca dočasne býval. Pracoval na mramorovej hlave vychádzajúcej z 3D tlače Vladimíra Havrillu, ktorý zase z rôznych druhov nájdených kamenných fragmentov vytvoril geometricko-architektonické kompozície, aby ich po skončení znovu vrátil na pôvodné miesto (Rigelego; Na prechádzke). Bohuš Kubinský s mramorom pracuje dlhodobo, začal hneď po skončení štúdia a dnes už má majstrovskú dávku skúseností. Predstavil sa mýtickými sochami hladko lešteného, luxusného a nielen ním obľúbeného carrarského mramoru. Celkovo projekt vzácne prispel k oživeniu histórie, tradície, remeselnej, rukodielnej stránky sochárstva, ktoré hlási comeback a možno sa mu raz podarí i návrat do verejného priestoru. Jasne ním však zaznel apel na záchranu Rigeleho ateliéru ako originálneho svedectva doby. Pretože ak sa nenaučíme poznávať, uchovávať a chrániť hodnoty, do jedného kameňa nám zmiznú.
Riegeleho otvorený ateliér
10. 12. 2019