Umenie je vždy politické, vždy vypovedá o spoločnosti a je dobré, keď sa realizuje mimo uzavretej umeleckej scény. Hlavné mesto SR Bratislava a Múzeum mesta Bratislavy priniesli umelecko-náučnú výstavu Dymová hora, ktorú Epos 257 v kurátorskej koncepcii Tomáša Pospiszyla minulý rok predstavil v Múzeu hlavného mesta Prahy. Názov je odvodený z dnes už neexistujúcej lokality v Prahe, kde žili ľudia bez domova. Český umelec Epos 257 v nej problematiku bezdomovectva popisuje formou muzeálnej inštalácie – vo vitrínach sa však nenachádzajú artefakty z dávnej minulosti či iných kultúr, ale predmety z každodenného života v tejto lokalite. Zviditeľňuje tak život marginalizovanej komunity a približuje širší kontext bezdomovectva, jeho príčin a dôsledkov.
Muzeálna prax môže vyzerať aj takto – súčasno-umelecky. Epos 257 pracuje s urbanistickým prostredím a ikonografiou mesta a skúma verejný priestor a jeho využitie. Rád vytvára dialóg s mestom ako médiom a svoje práce skladá do komplexne premyslených kontextov, ktorými naráža na sociálne a spoločenské témy. Kedysi sa venoval graffiti, je absolventom Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe. Výstava v Bratislave je taktiež súčasťou kontextu doby. „Veľká časť komunity ľudí bez domova, ktorá žila na Dymovej hore, pochádza z východného Slovenska,“ vysvetľuje Epos 257. „Všeobecne sa v Prahe nachádza mnoho ľudí bez domova, ktorí pochádzajú zo Slovenskej republiky. Títo ľudia sú istým spôsobom pozostatkom našej spoločnej československej histórie. V novom spoločenskom usporiadaní na nich nezostalo miesto, ale zároveň sa z nich stali cudzinci a o to viac sú prehliadaní a vykorenení.“
Problém nájdenia či udržania si bývania sa však momentálne netýka len bezdomovcov. Téme nedostupnosti bývania je venovaná doplňujúca inštalácia Bývanie je (nám) drahé. Prostredníctvom údajov z viacerých výskumov dorozprávava príbeh Dymovej hory a prináša širší pohľad na problematiku bývania v Bratislave. Zabezpečiť si základnú potrebu bývania je dnes čoraz náročnejšie, ako ukazuje druhá časť výstavy v koncepcii Miriam Kaniokovej a Sergeja Káru a v realizácii grafickej dizajnérky Ľubice Segečovej a architektonického štúdia Plural.
Prehlbujúce sa sociálne rozdiely medzi ľuďmi sa týkajú rovnako mesta Praha ako mesta Bratislava. Príbeh Dymovej hory ukazuje zánik skupiny ľudí pod tlakom výstavby a trhových mechanizmov, pričom muzeálne uchopenie aktuálnej témy posilňuje pôsobivosť jej posolstva. Výstava tak podľa primátora Matúša Valla výstižne opisuje sociálnu realitu, v ktorej žijeme: „Dymová hora s doplnením v podobe bratislavskej expozície Bývanie je (nám) drahé je aktuálnym a dôležitým pomenovaním sociálnych a ekonomických problémov, ktorým čelia ľudia žijúci v mestách.“ Ostáva dúfať, že nás ako spoločnosť pomenúvanie vyburcuje aj k riešeniam. Výstava vytvorila minimálne nezvyčajne širokú diskusnú platformu pre ne-umelcov, študentov a ďalšie cieľové skupiny bohatého sprievodného programu.