Výstava Priestor myslenia je v poradí treťou výstavou Michala Kerna za tri roky, ktorú kurátorsky pripravila Daniela Čarná – v roku 2018 realizovala jeho samostatnú výstavu v Galérii 19 a minulý rok v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa. Jej spolupráca so Soda Gallery dala vzniknúť kompaktnej a divácky prístupnej prehliadke s pomerne jasným ekologickým a etickým posolstvom. Kernovu tvorbu v rámci nej tak možno čítať i v kontexte takpovediac generačnej výzvy k „reštartu“ environmentálnej a spoločenskej neudržateľnosti nášho systému.
Ústredným sa stal cyklus Proti násiliu z rokov 1976-78, ktorý bol Kernovou reakciou na vojnu v Alžírsku. V širších súvislostiach ideí humanizmu narába s motívom streleckého terča, do centra ktorého kladie ako cieľ bezbranného človeka, ale i celú našu planétu. Cyklus reprezentujú tlače a fotografické práce na papieri, ale aj na veľkoformátových plátnach, ktoré boli v tejto podobe doteraz neznáme a objavené pomerne nedávno v pozostalosti autora. Výstava tak k mozaike súborného Kernovho diela pomyslene pridáva nový dielik. Minimalistická architektúra výstavy príhodne dostáva tieto plátna do priestoru, zdôrazňujúc ich manifestačnú nástojčivosť a formu bielej – mierovej – zástavy. Svoj priestor myslenia si Kern (v súlade s názvom jednej z jeho prác) vytváral všade a zo všetkého, čo ho obklopovalo, čo demonštrujú aj ďalšie obsiahnuté diela: séria kresieb Dotyk a takmer nevyčerpateľné možnosti dialógu s prírodou, ako aj efemérnych zásahov do nej, ako v prípade diel Zrkadlenie, Strom či Obloha nad Močiarmi zo 70. a 80. rokov. Široké spektrum Kernových tvorivých prístupov – minimalistické gesto a akčný, landartový či konceptuálny rámec na výstave v Soda Gallery stmeľuje najmä myšlienka jednoty na medziľudskej i celoprírodnej úrovni. Pokora, s ktorou Kern do prírody vstupoval, nás zasahuje svojou aktuálnosťou vo vzťahu potreby zmeny paradigmy k svetu ako objektu profitu. V súlade so zameraním galérie tak výstave nechýba medzinárodný presah. Nielen v súvislosti s v zahraničí rešpektovaným a kvalitným autorom, ale i v celosvetovo zásadnej otázke globálneho vplyvu človeka na životné prostredie v kontexte lokálnych vzťahov v krajine.