Peter Korček – Tiché Mesto Nástupište 1-12, Topoľčany by

by 13. 7. 2020

Tiché mesto je výstavný projekt dokumentárnej fotografie. V autorskej selekcii približne 40 kusov, z ktorých polovica bude tvoriť obsah katalógu, umelec dokumentuje rôzne mestské časti Bratislavy bez každodenného pouličného programu, bez ľudí, bez áut, bez diania. Túto jedinečnú situáciu mohol Korček využiť vďaka protipandemickým opatreniam na jar tohto roku. Výpovedná hodnota fotografií tichého mesta bude pravdepodobne rásť s odstupom času, napríklad dekády, keďže vyľudnené mestá máme ešte všetci v živej pamäti. Aj keď niekoľko dní po sebe a s pribúdajúcimi kilometrami od centier smerom do regiónov bol tento zážitok asi o niečo slabší, taký nedeľný.

15. mája 2020 bola otvorená výstava Tiché mesto v topoľčianskom podchode. Bez vernisáže, v znení celoplošných bezpečnostných nariadení. Avšak Nástupište 1-12 môže plnohodnotne spustiť výstavný projekt aj bez otváracieho ceremoniálu. Hneď na druhý deň bol totiž po dlhšej odstávke verejnosti sprístupnený podchod, v ktorom sa výstavný priestor nachádza, a tak mohli okoloidúci cez priehľadnú stenu pozorovať vyprázdnené bratislavské ulice na Korčekových piatich veľkoformátových fotografiách. Výber bol výsledkom spolupráce autora a kurátorky Jany Babušiakovej. Úmyslom bolo ukázať vzorku exteriérov, ktoré nenesú signifikantnú vizualitu hlavného mesta, ale, naopak, sú aplikovateľné na širšie regionálne architektonické kulisy.

Ako kurátorka pripomína, nie je až také dôležité, že sa pozeráme na prázdne vyľudnené verejné priestory, dôležité je vidieť životný priestor vo svojej fyzickej podstate. Takáto možnosť a v takejto miere sa obyvateľom urbanizovaných území nenaskytá často, v podstate sa od druhej svetovej vojny niečo podobné nestalo. Dokumentárna fotografia prázdnych miest a obcí je dobrým mementom za pandemickou etapou a okrem pripomienky všetkých pridružených tém, ktoré vďaka tejto historickej udalosti vplávali viac či menej do vôd celospoločenského diskurzu, ide o jedinečnú možnosť pozrieť sa na svoj životný priestor v jeho nahote, bez každodenného ruchu, tak ako je navrhnutý a postavený. V neposlednom rade je zaujímavé sledovať, aký podiel má výskyt ľudí, predmetov, ktoré používajú a do ktorých sa obliekajú, na celkovom vizuálnom smogu verejného priestoru.

More stories by

Jan Kostaa