Život a umenie ako jeho zrkadlo je o neustálom prekonávaní seba samého a niekým vymedzených hraníc. Ak by sme sa snažili za každú cenu udržiavať všetky medze a pravidlá, prestali by sme rásť a napredovať. Posúvanie hraníc, či už tých geopolitických, fyzických, mentálnych alebo kultúrnych, nás neustále formuje a učí balansovať na hrane. Čo všetko však musíme prekonať na to, aby sme balans udržali? Kde všade narážame na mantinely?
Na hrane je zaujímavý medzinárodný výstavný projekt, ktorý sa snaží hľadať odpovede na tieto otázky a zároveň zachytiť rôznorodosť prístupov v umeleckej tvorbe vo vzťahu k jej premenlivosti alebo prekonateľnosti. Je doplnenou verziou projektu pôvodne pripraveného pre Museúm da UFPA v Beléme v Brazílii (2017). Kurátorsky ho zastrešili Martin Juef a Zorka Lednárová, ktorí sú obaja aktívnymi umelcami aj kurátormi, čím projektu zabezpečili liberálnejší rozmer. Výstava prezentuje 16 autorov a autoriek zo 6 krajín, ktorí sa prostredníctvom svojich diel zaoberajú tým, čo môžeme pokladať za hraničné situácie a čo sa už za ich hranicami nachádza. Jednotlivé diela tematicky skúmajú kolektívnu pamäť a jej miznutie, slobodu prejavu, rozhranie prítomnosti, minulosti a budúcnosti, otázky geopolitických hraníc a ich múrov, búranie stereotypov i ekologickú problematiku a naše vymedzenie sa voči prírode. Zastrešujúcim momentom výstavy sa stáva prekonanie zaužívaných pohľadov/pravidiel a vyrovnanie sa s dôsledkami ich prekročenia, ktoré v konečnom dôsledku môžeme vnímať ako hraničnú skúsenosť posúvajúcu naše vnímanie na inú úroveň.
Umelci akosi prirodzene intenzívnejšie vnímajú nuansy hraničných momentov a situácií, čo sa prejavuje i tým, že každé prezentované dielo reflektuje trochu inú problematiku. Hranične najsilnejším, skúmajúcim tenkú hranicu medzi životom a smrťou, je dielo Zorky Lednárovej, ktoré vypovedá o osobnej skúsenosti autorky s klinickou smrťou. Rovnako zaujímavou, no úplne inou polohou, zaoberajúcou sa hranicami výtvarného diela a procesuálnosťou, je inštalácia soľného jazera Markusa Wirthmanna, založená na pozorovaní prírodných javov. Jej experimentálny charakter skúma súvzťažnosť špecifika daného miesta, pôsobenie vonkajších faktorov, chemických látok a percepcie pozorovateľa. Obe realizácie ukazujú širokosť témy výstavy, ktorá sa da vztiahnuť k mnohým podobám prekonávania pomyselných hraníc a našej snahe ich neustále nanovo vymedzovať a zároveň prekračovať. Umenie sa opäť ukázalo ako prirodzená stratégia k ich preklenutiu.