Medzinárodný festival digitálneho umenia a kultúry Sensorium Festival už po piaty raz priniesol najnovšie idey o budúcnosti prostredníctvom diskusií, experimentov, performancií a inštalácií. Festival sa v nomadickej hybridnej edícii uskutočnil od 19. augusta do 7. septembra 2020 vo viacerých mestách na Slovensku.
V umení radi vyvodzujeme analógie, porovnávame s históriou, susedmi, hľadáme paralely. Možno nám to pomáha vedieť sa ukotviť, vedieť, na čom sme. Chceme sa spojiť, niekam patriť, ale zároveň oddeliť a vyjadriť individuálne naše značky, naše umelecké počiny, naše posolstvá. Sensorium sa tento rok intenzívne prepájalo s inými platformami pri kladení si otázky: Ako môžeme byť sebavedomejší v každodennom spolužití s technológiami? Organizátori „Novej senzibility“ ani pri najväčších brainstormingových úletoch príprav posledného festivalu netušili, že budú musieť vynaložiť maximálnu citlivosť k zmenám podmienok vo svete spôsobených novou pandémiou. Napokon sa asi piata verzia plánu uskutočnila a môžeme skonštatovať, že to bolo veľmi dobré.
Sensorium pracovalo dohromady s vyše dvadsiatimi domácimi aj medzinárodnými hosťami, ktorí sa podieľali na projektoch pre NASA, MoMA New York či Google Arts & Culture ocenených v rámci prestížnych festivalov ako Ars Electronica alebo Burning Man. Kurátorka Lucia Dubačová tiež pôsobila v zahraničí, robila stážistku hlavnej produkčnej v agentúre, ktorá produkovala festivaly The Secret Garden Party a Wilderness, kde je popri hudbe vždy dôležitý aj vizuálno-umelecký koncept. Podieľala sa aj na niekoľkých ostatných ročníkoch festivalu Multiplace. Považujem za dôležité spomenúť tento medzinárodný presah a ako sa (digitálna) história opakuje. Multiplace tiež vznikol v roku 2002 z praktických dôvodov ako platforma rôznych miest (places), ktoré prepájalo spoločné nadšenie a technológie. To sme však ešte nevedeli, čo je COVID-19.
Všetci, a zvlášť festival digitálneho umenia a kultúry, si momentálne ešte intenzívnejšie kladieme otázku, či nám „stačí“ digitálny kontakt, či nahradí osobný a či sa dá fungovať v novom svete po koronakríze rovnakým spôsobom. Do online priestoru sa vo veľkom presťahoval aj tohtoročný festival Ars Electronica. So senzuálne iným priestorom experimentuje aj fotografka Evelyn Benčičová. Zo svojich premyslene komponovaných fotografií vytvorila očné klamy, ktoré vytvorili statickému divákovi ilúziu vnorenia do nového sveta.
Kurátorka Lucia Dubačová vo svojom statemente, ktorý tvorili tento rok spolu s kurátorkami spriateleného festivalu DOM Martinou Ivičič a Mariannou Brindzovou, uvádza: „Sme neustále vyzývaní k znovuvytvoreniu reality tak, ako sme ju poznali – svet sa však zmenil spôsobom, ktorému úplne nerozumieme. Náš každodenný život je závislý na malých čiernych skrinkách, ku ktorým máme rituálny, priam až posvätný vzťah. Nedostatok porozumenia je ohromujúci a paralyzujúci – a to do tej miery, že sa vraciame ku komfortu nevedomosti a pasivity. Ako umelecká a kreatívna komunita máme schopnosť stimulovať a rozširovať „senzórium“ jednotlivcov, podnecovať novú senzibilitu, ale aj vnímavosť pre život v produktívnej neistote u ostatných.“
Intenzívnym senzuálnym zážitkom bol bratislavský večer pod holým nebom pod názvom Beyond The Sound. Hudobníčka Saša Spačal použila zvuky živých cvrčkov, k tomu znelo virtuózne sólo na bicie Black Pulse a vokálne meditácie projektu Line Gate. Steny nádvoria Primaciálneho paláca mali ožiť vďaka špeciálnej mapping-projekcii z dielne Jána Šicka a Pjoniho. K umelým oblakom inštalácie Ethereal Fleeting Lukasa Trunigera však pribudol aj ozajstný búrkový, takže v najlepšom bolo treba prestať!
