Mal’ba 2020. Galéria Nedbalka, Bratislava by

by 18. 12. 2020

Na Slovensku dlhodobo funguje niekoľko súťaží pre vizuálnych umelcov. Najstaršia Cena Oskára Čepana je svojou povahou multimediálna, ťažko teda predpokladať, koľko priestoru vo výbere poroty každoročne zastúpi práve maľba. Podobne je to aj v prípade súťaže NOVUM, ktorej finalisti taktiež zastávajú rôzne mediálne polohy. Preto je súťažný projekt venovaný výlučne maľbe na Slovensku opodstatnený a dôležitý.

Víťazkou aktuálneho ročníka sa stala Natália Šimonová (1995) s maľbou Reťazák (2020, hrdza, pastel na plátne, 200 x 180 cm). Druhé miesto patrí Ev van Hettmer (1987) za maľbu Positive vibes only (2020, akryl na plátne, 180 x 120 cm), ktorá získala ocenenie druhý rok po sebe a tretie Miroslavovi Sandanusovi (1994) s maľbou Prázdnota (2020, akryl na plátne, 200 x 160 cm). Natáliina maľba zaujme formálne: pracuje so skutočnou hrdzou, ktorú aplikuje na ústredný motív obrazu – opustený reťazový kolotoč, presnejšie jeho detail – vetrom rozhojdané sedačky. Pôsobivé je použitie hrdze, monochromatický charakter dosiahnutý aplikovaním zlatastej farby a v neposlednom rade drobné žiarivé fialové akcenty. Z obsahovej stránky nepredstavuje interpretácia motívu veľkú intelektuálnu výzvu: s reťazovými kolotočmi sa spája množstvo asociácií, predovšetkým však upomínajú na lunaparky a doby minulé, nesú v sebe nevyhnutnú dávku nostalgie. Zanedbanosť, pripomenutá hrdzou, upomína na problematiku nášho postoja k rezíduám minulosti. Nechávame ich zanedbané, spustnuté, radi sa v našom štáte búrajú a likvidujú, lebo sú ponechané dôjsť do stavu, v ktorom ich už zväčša nemožno zachrániť. Téma aj vzhľadom na vek poukazuje na vyzretosť a vnímavosť autorky.

Ev van Hettmer sa so svojou maľbou zviditeľňuje čoraz hlasnejšie a na všetkých frontoch. Jej potreba vykričať staré krivdy, súvisiace so sexisticky konajúcim pedagógom na jej bratislavskej Alma mater a šovinizmom mužského sveta všeobecne, ako aj poukazovať na aktuálne stále prežívajúce stereotypy v rámci umeleckej prevádzky, nachádza uplatnenie vo výraznej forme, s ktorou pracuje. Žiarivé, „hlasné“ farby, štýl bad painting, stekance, gestizmus, rýchle nahadzovanie farieb, nadprodukcia, intenzita, výpovedné skratky, frenetickosť, vášeň a naliehavosť v jej diele ju takmer dostali do finále aj inej slovenskej ceny za vizuálne umenie. Jej maliarske pôsobenie, hoci aktuálne z Hamburgu, je nateraz neprehliadnuteľné.

Štýlovo jemne „podobovský“ Miroslav Sandanus predstavuje povinnú jazdu v rámci tematického uzavretia víťazného trojuholníka. Dielo Prázdnota evokuje post-apokalyptické pocity, ktoré možno spájať s autorovým zamýšľaním sa nad možnými dôsledkami klimatických zmien a ostatných globálnych aspektov, sužujúcich ľudstvo a planétu. Sandanusova téma dopĺňa feministicky ladenú kritiku umeleckej prevádzky a debutantský výkon maliarky o vyrovnávaní sa s minulosťou. Výsledná trojica je tak tematicky aj formálne vyvážená. Na výstave však pre mňa osobne boli aj nemenej atraktívni adepti na víťaznú trojicu. Oslovili ma aj maľby Mareka Burcla, Juraja Ďuriša, Ivany Oroszovej, Michaely Murínovej a už „klasikov“ Mareka Jarottu a Dominika Hlinku s dlhodobo vyzretými maliarskymi programami a konzistentným maliarskym prístupom, ktorý ma baví už niekoľko dekád. 

Porotcami, ktorí tento rok o finalistoch a víťazoch rozhodovali, sú Alexandra Kusá, Andreas Hoffer, Ondřej Horák a Pál Gerber. Kurátorkou výstavy je Nina Gažovičová, ktorej meno sa dlhodobo s projektom spája a ktorá sa mu venuje programovo, odhodlane a s patričnou mierou profesionality.

 

More stories by

Lucia Gavulová