Keď monitor rozjasnila Živá panoráma, ruch domácnosti sa okamžite vytratil. Divákom sa naskytol pohľad do lesov Banskej Štiavnice a po chvíli obrazovkou prechádzala postava hubára (S. Mikyta) s košíkmi. Touto performance začal online /Ne/festival JAMA – 74. ročník Milana Adamčiaka venovaný konceptuálnemu umelcovi a muzikológovi, ktorý by sa dožil 74 rokov.
Druhý ročník dvojdňového (23. – 24. 10. 2020) meditatívneho podujatia otvoril piatkový program s piatimi performanciami a Symfóniom. JAMA poskytla priestor aj študentom VŠVU. V rámci prvého večera sa premietla skupinová videoperformance sprevádzaná sólo vystúpením lektorky Sone Kúdelovej. Skladateľ Ivan Šiller, ktorý hral na detskom klavíri odpremiéroval skladby od svetoznámeho Johna Cagea a Tomáša Boroša. Celý večer bol popretkávaný umeleckým prednesom Mareka Kundláka, ktorý predstavil poéziu z experimentálneho programátorského projektu s názvom Liza Genart. Poézia, ktorá na prvé počutie pôsobila nesúvislo a nedokončene, bola založená na počítačovom generovaní viet a vo viacerých momentoch evokovala i Adamčiakove partitúry. Asi najvýraznejšie zapôsobila záverečná re-interpretácia elektroakustickej kompozície amerického skladateľa Alvina Luciera s názvom I am sitting in a room v podaní Fera Királya a Evy Vozárovej (spolupráca Hauke Harder). Performance bola nielen ódou na muzikológiu, ale v súčasnej situácii navyše získala novú významovú rovinu s odkazom na samoizoláciu v súkromných priestoroch naplnenú počúvaním echa vlastných myšlienok či prúdom správ, ktoré sa neustále prehrávajú, prevrstvujú, až sa zlievajú v nečitateľný (z)hluk.
Sobotný program začal Sympóziom s prednáškami štyroch hostí a pokračoval diskusiou. Ich leitmotívom bolo prekračovanie hraníc nielen z geografického, ale i klimatického, fyziologického či ľudského hľadiska, čo sa prelínalo s témou rastu – ako spôsobu pohybu. Program JAMY ukončila vlastivedná prechádzka po okolí s názvom Nezámerné putovanie s M. A. Počas nej sa diváci streamu opäť stretli s M. Kundlákom stopujúcim a čítajúcim preklady textov z ciest Jürgena Rendla. Zážitok z prechádzky hudobne doplnil hráč na trúbke Róbert Kolář, ktorý uviedol tri grafické partitúry M. Adamčiaka. Diváci sa s tohtoročným online festivalom rozlúčili záverečným pohľadom na idylický výjav slovenského vidieka. JAMU 2020 doplnila výstava Panovníkov palác v Galérii Parter BSC, v ktorej sa odohrala prevažná časť jej programu.
Ne/festival bol priestorom citlivého kontaktu s Adamčiakovou tvorbou, ktorý sa vo forme performancií vinul celým jeho trvaním. Zásluhou kvalitného kurátorského a dramaturgického spracovania rezonuje účinok festivalu ešte aj niekoľko dní po jeho skončení. Nevýhodou tohto typu podujatia je jeho špecifickosť, ktorá vyžaduje aspoň minimálnu mieru diváckeho povedomia o osobnosti, charaktere a rozsahu tvorby autora. Na záver možno zhodnotiť, že JAMA sa metaforicky stala samotným Adamčiakom, teda lokálna rozmerom, svetová kvalitou.
