Názov výstavy Human Sovereignty odkazuje k definícii človeka a otázke jeho (ne)závislosti, spojenej s rozvojom technológií. Koncepcia sa odpútava od súčasného stavu, ktorý je stále spojený najmä s novými komunikačnými kanálmi a mediálnym jazykom, a fokusuje sa na možnú budúcnosť. Vychádza pritom zo situácie, v akej sa toto partnerstvo rodí už dnes, a snaží sa nájsť body, ktoré budú v tomto ohľade v ďalšom vývoji kľúčové. Týka sa to najmä technológií, ktoré súvisia takpovediac so zmenou sociálno- politickej štruktúry a fungovania jednotlivca v nej.
Vystavené diela tak reflektujú okrem iného sledovanie, spracúvanie a zber dát, monetizáciu či blockchain, ale i to, akým spôsobom technológie menia činnosti spojené s ľudskou psychikou, ako je starostlivosť o zákazníkov či vedenie vojny. Nemožno nespomenúť, že medzi desiatkou vystavujúcich umelkýň, umelcov či autorských dvojíc na výstave nadpolovične prevláda medzinárodné zastúpenie, čo v súčasnej situácii sťažených zahraničných spoluprác nie je vôbec málo.Hoci každý z okruhov je v našom živote už prítomný, ide o relatívne insiderské pohľady na ne na priesečníku súčasných foriem umenia, technologických postupov a edukácie. Náročnosť problematiky si pravdepodobne uvedomovali i kurátori Kristian Lukić a Martina Ivičič, keďže prvá miestnosť by sa dala označiť ako „úvodná“ – edukatívna komiksová esej pracuje s vysvetľovaním základných pojmov umelej inteligencie. Kombinovaná s maliarskou sériou Mateja Fabiana Data Obesity tvorí akýsi komentár tradičných médií k digitálnej neprehľadnosti v dvojrozmernom médiu. Následne sa divák stretáva s výrazovými prostriedkami nových technologických infraštruktúr, alebo interakcie s nimi. Pracujú so zviditeľňovaním ich trajektórií, ako napríklad vizualizovaním vrstiev nákupu na stránke Amazon. Podobne funguje i zhmotňovanie ľahkosti slova cloud do konkrétnych satelitných snímok dátových centier. Tieto demonštratívne postupy dopĺňa využitie optiky stroja – ročný objem fotografií je možné namiesto organického spomienkového kľúča vidieť cez prizmu spoločných znakov.
V mnohých dielach prišla k slovu hybridizácia technologických a kultúrnych vzorcov. Vo videu o fiktívnom mestečku Lithopia využívajúcom blockchainový systém v rámci sociálnych transakcií vzniká syntéza virtuálneho systému s prvkami performance. Inštalácia gamerského stolíka zas ponúka interakciu diváka s počítačovou hrou, ktorá mieša herné prvky so simuláciou života – a zabíjania vo vojenskej operácii na diaľku. Mnohé vo výstave fungovalo intuitívne, ale plné porozumenie viacerým dielam bolo podmienené znalosťami širších kontextov, a to nielen technologických. Rozšírenie anotácií k dielam by bolo dobrým krokom, pokojne i do viacerých úrovní podľa typu doplnkových informácií (web, QR kód, atď.).
Human Sovereignty kladie po obsahovej stránke otáznik nad budúcnosťou zvrchovanosti ľudského rozhodovania, slobody a demokracie. Z hľadiska umeleckých stratégií však už teraz ukazuje inovatívne možnosti práce s rozvíjajúcimi sa technologickými sieťami.
