Večne druhoradý archív? by

by 30. 6. 2021

Online databáza Secondary Archive si dala za úlohu združiť viaceré generácie ženských autoriek strednej Európy, pričom sa sústreďuje na poslednú trojlíniu: autorky činné pred rokom 1989, po roku 1989 a na aktuálnu nastupujúcu generáciu umelkýň. Za jej vznikom stoja štyri subjekty z krajín Vyšehradskej štvorky: Nadácia Katarzyny Kozyry (Poľsko) spoločne s medzinárodným rezidenčným programom Meet Factory (Česká republika), iniciatívou Easttopics (Maďarsko) a občianskym združením Björnsonova (Slovensko).

Projekt si za centrum svojho záujmu zvolil sekundárnosť, jednak z hľadiska pozície žien-výtvarníčok a ženskej práce, ktorá bývala často vnímaná ako „druhoradá“, ale aj z hľadiska regiónu strednej a východnej Európy, ktorý je možné vnímať ako až druhý v poradí za západným svetom. Feministická optika projektu je tu dôležitým nástrojom narušovania zažitých spoločenských vzorcov, prenášaných naprieč totalitou až po kapitalizmus, ako aj vytvorenia opozície voči staro-novým regresívnym pohľadom na ženu a jej reprodukčné práva.

Viacjazyčná stránka projektu poskytuje prehľadný index s funkčným filtrovaním podľa krajín, generácií či tém a čitateľ tak môže získavať vedomosti o rôznych kontextoch a prepojeniach autoriek tohto regiónu. Dôraz je kladený na autoprezentáciu autoriek: vo väčšine textov je namiesto externého umenovedného pohľadu uprednostnený autentický pohľad umelkýň, predostierajúci subjektívne nielen vlastnú biografiu a princípy tvorby, ale aj motiváciu k tvorbe, identitu ako ženy-umelkyne aj širší osobný pohľad na úlohy umenia v spoločnosti. Prizma subjektívnej skúsenosti ostáva pokiaľ možno zachovaná i pri starších autorkách. Pri koncipovaní textov o nich je kladený dôraz na osobné výpovede či citácie z rozhovorov. Táto skutočnosť spolu s rôznorodými prístupmi spolupracujúcich teoretičiek však spôsobuje veľké rozdiely v typoch textov. Kým niektoré sú úplne voľnými osobnými impresiami, iné sa dajú považovať za odborný profilový text s prvkami autentického rozprávania.

Najväčším prínosom tejto databázy je kvantita výpovedí, na ktorých pozadí je možné sledovať vývoj ženských optík a špecifické generačné otázky, s ktorými sa borili jednotlivé zástupkyne v čase socializmu, jeho transformácie na demokraciu až do súčasnosti, ako i na problematiku ženskej umeleckej tvorby všeobecne. Niektoré bariéry padli alebo sa zmiernili, iné sa nepohli z miesta. Týka sa to najmä skĺbenia umeleckej tvorby a rodiny, ku ktorej sa pridali nové problematické body, ako napríklad otázky zberateľského potenciálu ženských umelkýň.

Nezodpovedanou otázkou však ostáva metodika výberu 250 zaradených autoriek. Zatiaľ čo obsahovým východiskám je venovaná pozornosť, nedozvieme sa, ako prebiehali nominácie, aké inštitúcie či jednotlivci sa do nich zapojili, na základe akých kritérií sa uskutočnila prípadná selekcia a kým. Tieto informácie sú pritom kľúčové, aby sme rozumeli samotnej prezentovanej zostave a jej relevancii. U staršej generácie je zaradenie mnohých mien samozrejmé, u mladších ročníkov na stále aktívnej scéne sa môžeme pýtať, prečo sú niektoré autorky zaradené a iné nie. Umiestnenie vo výbere databázy je totiž i formovaním rámcov odboru a v istej forme poskytovaním symbolického kapitálu. Je síce zo svojej podstaty subjektívne, odhalenie jeho mechanizmov však prispieva k transparentnosti a pochopeniu celého procesu.

Secondary Archive je bezpochyby vítanou podporou ženského hlasu nášho regiónu v medzinárodnom rámci, ukazuje tiež na mnohé dôležité – skryté či tušené – nástrahy toho, čo znamená byť ženou v umeleckom svete. Z hľadiska relevancie ženských autoriek je však podľa mňa dôležitá ich účasť na profesionálnych platformách, ktoré jasne pomenúvajú kritériá výberu a jeho garantov. Inak ostanú večne druhoradé.

Profilový obrázok Pamely Bozek, poľskej umelkyne, feministky a ľudskoprávnej aktivistky. Medzi 250 vybranými autorkami je aj 38 slovenských umelkýň či umeleckých dvojíc, medzi inými Denisa Lehocká či Lucia Dovičáková. Zdroj: secondaryarchive.org
More stories by

Jana Babušiaková