Sté výročie od narodenia nemeckého umelca Josepha Beuysa sa celosvetovo stalo príležitosťou pre organizovanie početných tematických výstav a podujatí. Ich východiskovým bodom sa stala nielen Beuysova vlastná umelecká tvorba, ale aj jeho rozmýšľanie o umení, ktoré vstupuje v rámci jeho konceptu sociálnej plastiky priamo do sociálneho vlákna a ktoré za svojho života prezentoval s obdivuhodným zanietením a odhodlaním. Susedné Rakúsko, Poľsko, a do istej miery aj Česko majú bezprostrednú skúsenosť s dielom a osobnosťou tohto produktívneho a činorodého umelca a aktivistu, ktorá sa viac či menej zapísala do tamojšieho kultúrneho povedomia. V spolupráci s bratislavským Goetheho inštitútom sa širšiemu slovenskému publiku rozhodli Beuysa predstaviť vizuálny umelec Robert Švarc a divadelník Martin Hodoň.
Dramaturgia série prednášok a diskusií Beuys will be Beuys sa produkčne prispôsobila pandemickej realite a pre spojenie a streaming rozhovorov s geograficky vzdialenými hosťami a hostkami využila online videoplatformy. Šesť doterajších prednášok a diskusií začína vytvárať pestrú mozaiku naprieč časmi a priestormi, z ktorých sa postupne vynárajú kunsthistorické, filozofické, aktivistické a umelecké témy prepojené v beuysovskom eklektickom amalgáme rozmýšľania o umení a spoločnosti. Moje počiatočné obavy zo strateného v preklade – vyvolané napríklad momentom, keď Michal Hvorecký tlmočí vyjadrenie riaditeľa GI Markusa Hubera o Beuysovi, Nemcovi „mit dem ambivalenten Verhältnis zum Nationalsozialismus/s ambivalentným vzťahom k nacizmu“ ako „s ambivalentným vzťahom ku svojej vlasti, povojnovému Nemecku“ – boli v priebehu jednotlivých podujatí postupne rozptýlené. Tie ponúkajú paralelné rozprávania o vybraných témach, kde sa Beuys objavuje nielen ako historická postava a mýtus. Odohráva sa v nich pomyselné zameriavanie a opisovanie terénu druhej polovice 20. storočia a súčasnosti, poznačeného pretrvávajúcimi sociálnymi a ekonomickými nerovnosťami, stupňujúcimi sa environmentálnymi problémami, a zároveň zmenou vo vnímaní umenia, jeho funkcie a potenciálu meniť spoločnosť. Beuys sa tu v istých momentoch a okruhoch vynára ako jedna z výrazných osobností, ktoré sa aktívne venovali spomínaným problematikám, nielen iba ako umelec a pedagóg, ale aj spoluzakladateľ Strany zelených v Nemecku.
V jednotlivých prednáškach sa objavuje viacero zaujímavých faktov, diskusie sa nesú skôr v duchu výmeny informácií a príbuzných názorov, nie polemík. Švarc, ktorému v apríli vyšla kniha NON EXIT – Sociálna plastika Josepha Beuysa a nesubstančná ontológia Egona Bondyho, kontextualizuje o. i. aj vybrané kontroverzie okolo Beuysovej osoby, Bondyho spomína iba prostredníctvom jeho filozofického názoru, svoju knihu nepredstavuje do detailov. Pre potreby prednášky vyberá napríklad menej známe spojivko medzi bývalým Československom a Beuysom – v osobe ľavicovo orientovaného ekonóma Eugena Loebla, pôvodom z Holíča. Loebl, človek s fascinujúcim životopisom poznačeným turbulentnými udalosťami československých politických ochladzovaní a otepľovaní, bol Beuysovi známy a blízky prostredníctvom svojich ekonomických teórií. Hľadal tretiu cestu mimo kapitalizmu a komunizmu, zdroj bohatstva videl v ľudskom myslení – analogicky k Beuysovmu vyzdvihovaniu ľudskej kreativity ako nástroja k pretváraniu spoločnosti.
Švarcovo zapálenie pre tému, ktorej sa venoval niekoľko rokov, jasná argumentácia a štruktúrovanie jeho výstupov boli tak trochu prekvapivo v kontraste s ďalšou prednáškou kurátorky SNG Lucie Gregorovej Stach o akcionizme na Slovensku. Hoci akcentovala viacero dôležitých momentov, paralel a odlišností situácie domáceho neoavantgardného umenia, akoby nevedela, na čo sa má konkrétne sústrediť. Takmer stratená v nespočetných kartách prezentácie ostala napríklad aj interakcia Beuysa so Stanom Filkom v rámci Filkovho pozvania na kasselskú documentu 7. Prednáška Paulíny Morganovej Fluxus v Čechách a následná diskusia s Luciou Gregorovou Stach priniesla okrem ďalšej zaujímavej témy aj viaceré dôležité komentáre ohľadom vtedajších komunikačných sietí, prípadne ich neexistencie – či už v rámci medzinárodného hnutia Fluxus, alebo medzi jednotlivými osobnosťami umenia vtedajšieho Východu a Západu. Tí napriek rôznym stupňom priepustnosti hraníc železnej opony v iných podmienkach a kontextoch paralelne dospeli k podobnému spôsobu uvažovania o umení. Morganová poukázala na heterogénnosť Fluxu, pozoruhodné odchýlky od jeho neodadaistickej podstaty, hravosti a nihilizmu. V prípade Beuysa to boli napríklad práve performance rituálneho, silne symbolického charakteru, v akciách Milana Knižáka šlo zas o výstupy na hraniciach fyzického a psychického vypätia.
Nasledujúca diskusia o developerských zásahoch v rámci Demänovskej doliny, environmentálnom aktivizme a potrebe fungujúcej občianskej spoločnosti na Slovensku v zložení Pavel Herich, Iveta Niňajová a Juraj Rizman divákom a diváčkam priniesla predovšetkým praktické rady o možnostiach ochrany životného prostredia. Zároveň ukázala, že aktivizmus je beh na dlhé trate a podpora musí prísť z viacerých strán. Toho si určite uvedomoval aj Beuys, ktorý postupne, no nezmazateľne poznačil vzhľad nemeckého Kasselu svojou akciou 7000 dubov využívajúc rámec documenty 7, svoju slávu, financie z rôznych zdrojov, ale aj spoluprácu verejnosti. Príkladom praktizujúceho umelca, ktorého aktivity iniciujú zmeny v zabehnutom systéme produkujúcom nerovnosti, kde sú ľudské práva pre isté skupiny akýmsi exkluzívnym tovarom, bol hosťujúci švajčiarsky režisér Milo Rau. Aj na jeho diela, ktoré sa vyznačujú využívaním radikálneho transformačného potenciálu zhromažďovania (Kongo tribunál), nadviaže prednáška kurátora Floriana Malzachera, priestor by mali dostať o. i. feministická organizácia Aspekt, premietanie filmu o rodovo podmienenom násilí Claudie Schmid či ďalší, ktorí pôsobia v rozšírenom poli umenia a aktivizmu. Beuys will be Beuys má o. i. potenciál byť inšpiráciou a povzbudením pre angažovanosť a záujem o zmeny v oblastiach, ktoré sa nám ako jednotlivcom zdajú nedosiahnuteľné, no v kolektíve podobne zmýšľajúcich ľudí nie sú neuskutočniteľné. Aj v krajine, kde dvojitý zápor znamená afirmáciu.
