Môže naozaj každý prispieť k záchrane sveta? by Mária Beňačková Rišková

V nedávnej debate škôl k téme vzdelávania a budúcnosti¹ som prezentovala, čo je a čo nateraz nie je projekt známy ako Nový európsky Bauhaus (NEB). Spája ma s ním nielen základná filozofia, ale aj pôsobenie v neformálnej skupine predsedníčky Európskej komisie Ursuly van der Leyen, ktorá iniciatívu osobne rozbehla a oficiálne uviedla v Správe o stave Únie v roku 2020.² Už samotná práca spomínanej skupiny expertov z krajín Európy aj mimoeurópskych krajín (India, Japonsko) odkazuje na participatívny charakter celého projektu vedeného jedným z aktívnych tímov komisie pod názvom Spoločné výskumné centrum (Joint Research Centre). NEB je výzvou na dialóg zo strany vysokej politiky. Medzi tými, ktorí v rétorike koordinátorov projektu i Ursuly van der Leyen figurujú ako oslovení na prvých miestach, sú odborníci z kreatívnych disciplín – architektúra, dizajn, umenie a súvisiace povolania, napríklad pedagógovia. Výzva je predovšetkým pozvánkou pomôcť pri vytvorení podmienok na naplnenie cieľa, ktorý sa týka doslova všetkých – ide o zásadné zníženie emisií podľa plánov Európskej zelenej dohody. Hlavnou myšlienkou je teda udržateľnosť v najširších súvislostiach, ako o nej hovorí napríklad 17 cieľov udržateľného rozvoja Organizácie spojených národov.³ V tomto zmysle projekt NEB hovorí o tom, že to nové prostredie, ktoré máme spolu vytvárať, musí byť nielen udržateľné, ale aj estetické a inkluzívne či dostupné pre všetkých, a práve tu vidí významné miesto celého kreatívneho sektora. Politicky optimistickým slovníkom sa hovorí v jednom zo základných dokumentov projektu: „Nový európsky Bauhaus chce zo Zelenej dohody urobiť kultúrnu, na ľudí orientovanú a pozitívnu, ,hmatateľnú’ skúsenosť. Ukazuje možnosti a nádej a približuje Zelenú dohodu ľuďom prostredníctvom spoločného budovania novej budúcnosti. Nový európsky Bauhaus chce spájať rôzne reality. Kríza COVID-u ukázala, že mnohé témy sú navzájom prepojené a že nové myslenie vzniká prelomením informačných bariér (pozn. autorky: breaking silos), rovnako ako v prípade hnutia Bauhaus pred sto rokmi. Nový európsky Bauhaus by chcel uľahčiť výmenu poznatkov medzi ľuďmi v celej Európe a vytvoriť interdisciplinárny projekt. Nový európsky Bauhaus chce, aby forma nasledovala planétu: Chceme vytvoriť dizajnérske hnutie integrujúce tri línie: udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitu zážitku (vrátane estetiky) a inklúziu (vrátane dostupnosti). Ukazujeme, že kreativita spočíva v hľadaní finančne dostupných, inkluzívnych a atraktívnych riešení pre klimatické výzvy.“⁴

Plán zníženia emisií evokuje opatrenia a reštrikcie zhora, no spomínala som participatívnosť ako jednu zo základných kvalít projektu. „Bottom-up“ (zdola hore) je pojem, ktorý sa vyskytuje v komunikácii NEB často. Dôležité je zapojenie kritického množstva ľudí, ktorí dokážu odovzdať svoje myšlienky a skúsenosti a adresovať ich organizátorom projektu, aby pripravili podklady pre zavádzanie ďalších opatrení či podporných mechanizmov. Ak sa zapojí dostatočne veľa ľudí, pomôže to politikom, ktorých sme si zvolili na najvyššie pozície, urobiť správne rozhodnutia. Treba dodať, že organizátori NEB vedia o množstve projektov a iniciatív, ktoré už vo svete existujú, niektoré fungujú už desaťročia. Cieľom je prepojenie existujúcich iniciatív a definícia zásadných akčných bodov.

Kde je teda možnosť zapojenia sa všetkých, ktorí pracujú v kreatívnych disciplínach? Jednoduchým spojením je priame zapojenie sa do zberu príkladov a modelových prípadov, ktoré zhromažďuje Spoločné výskumné centrum. Partnerstvá, ktoré vznikajú v rámci výzvy, sú ďalším krokom k udržateľnosti samotných tém a cieľov NEB. Jeho oficiálnymi partnermi sa postupne stávajú univerzity, výskumné inštitúcie aj nové zoskupenia, ktoré vznikajú na základe výzvy (napríklad Wood4Bauhaus ako skupina spracovateľov dreva). 

Azda najviditeľnejším nástrojom participácie s dobrými príkladmi typológie možného vstupu kreatívneho sektora do procesu tvorby programu NEB je organizovanie tzv. nezávislých akcií – toto je doteraz najvzrušujúcejšia časť a najlepšia platforma pre diskusiu, ale aj sieťovanie.⁵ Tieto akcie – konferencie, workshopy, verejné debaty – sú aj dôkazom unikátneho prístupu veľkej inštitúcie, akou je Európska komisia – organizátori NEB nechávajú organizátorom jednotlivých akcií voľnú ruku a nijako neovplyvňujú formát či komunikáciu daných akcií. Nevyžadujú nálepkovanie logami, voľnosť je aj vo variovaní názvov, ktoré bez obmedzení pracujú s pojmom Bauhaus či Nový európsky Bauhas, alebo s jednotlivými ideovými piliermi (udržateľnosť, estetika, inklúzia), a predovšetkým v témach. Jediným kritériom je téma súvisiaca s projektom a otvorenosť akcie pre všetkých. V tomto súbore nezávislých akcií nejde len o jednoduchú prezentáciu myšlienok projektu, ide o diskusiu, ktorá je často kritická a slúži k akémusi vyjasňovaniu pozícií. Vyplýva z nich záujem o tvorbu prostredia, mestského alebo vidieckeho a prírodného. Vo filozofickej rovine sa však hovorí o prelínaní týchto prostredí a potláčaní, odstraňovaní duálneho chápania v zmysle, že prírodné a človekom tvorené prostredie sú dve protichodné entity. V tejto téme sú obsiahnuté podtémy bývania a vytvárania inkluzívneho prostredia (ak sa v angličtine používa slovo „living“, tak nehovorí len o bývaní, ale aj o spolunažívaní) alebo práca s kultúrnym dedičstvom, adaptácia budov aj celých štvrtí a urbánnych celkov. 

Ďalšou veľkou témou NEB je inkluzívnosť a reforma vzdelávacích procesov. Ide o prípravu budúcich profesionálov, teda prípravu na budúce povolania na vysokých i stredných školách, rovnako ako o iné formy vzdelávania – vzdelávacie aktivity inštitúcií a združení, celoživotné vzdelávanie, rekvalifikácie, zmena povolania v strede kariéry. Pozornosť sa venuje aj deťom a mládeži, no i širšej osvete medzi dospelými a vzdelávaniu v rámci rôznych komunít. Aj v ekológii sú už známe hnutia, ktoré sú zamerané na mládež.⁶ Téma „nových rol“, úloh pre budúcnosť sa opakovane vracia do diskusií o cieľoch, ale hlavne metódach NEB. V meniacej sa spoločnosti, ktorú ovplyvňujú nielen prírodné procesy, klimatická zmena, ale aj prepojené sociálne hnutia, migrácia, pnutia medzi rôznymi skupinami ľudí, budú potrebné povolania, ktoré možno dnes ešte neexistujú. 

Osobitné miesto vo fokuse na vzdelávanie majú, samozrejme, kreatívne odbory, špeciálne dizajn. Pojem dizajn sa v naratíve NEB vyskytuje naozaj často a v rôznych významoch.

Samotnú spolutvorbu podoby celej iniciatívy nazvali organizátori NEB „co-design phase“ (fáza tvorby koncepcie projektu). No do popredia sa dostáva chápanie dizajnu ako súhrnu metód umožňujúcich tvoriť zmeny v prostredí, riešiť aj sociálne problémy a vôbec prinášať tvorivé myslenie a metodiku spracovania problémov do rozličných situácií.

Výtvarník Oto Hudec hovorí o možnostiach prepojenia umenia s cieľmi projektu NEB: „Jednu možnosť umenia vidím v kritickej, edukačnej, aktivistickej a komunitnej podobe tvorby. Nie náhodou sú nominantmi na Turnerovu cenu tento rok práve skupiny, komunitné aktivity. Participatívne postupy z umenia sú uplatniteľné aj v technickejších odboroch. Kritický a jemne subverzívny potenciál umenia vidím ako dôležitý tiež vo vzťahu k samotnému NEB – napríklad z pohľadu degrowthu, smerom k minimalizácii produkcie, pohľadom za business as usual. Umenie, samozrejme, ako bolo spomenuté, môže byť aj mediálnym prostriedkom, ako témy NEB a udržateľnosti predstaviť verejnosti.“⁷

K riešeniu problémov môžu prispieť aj inovácie nielen v oblasti sociálnej, ale aj technologickej. Technológie nie sú symbolom systému industriálnej a postindustriálnej spoločnosti, ktoré spôsobili problémy s klímou – to by bolo veľmi krátkozraké myslenie, ktoré by viedlo do slepej uličky. Skôr sú pokladané za veľkú vetvu nástrojov, ktoré poskytujú mnohé riešenia, len z nich treba vybrať tie najlepšie.⁸

NEB nateraz nie je osobitným programom EÚ ani finančným mechanizmom. Či sa niečím z toho stane, alebo budú jeho princípy a myšlienky použité v iných programoch, to je otázka na tvorcov programu. Tieto otázky zodpovie podľa predbežných informácií Ursula van der Leyen na jeseň tohto roku po vyhodnotení dovtedy zozbieraných informácií a návrhov riešení.

Teraz treba využiť momentum a snažiť sa zosieťovať čo najviac „hráčov“, ktorí môžu prispieť k riešeniu klimatickej krízy. Istá je ešte jedna vec – darí sa to, v čo dúfali organizátori, aktivity okolo Nového európskeho Bauahasu sa pomaly stávajú hnutím. A to nás privádza k pojmom, ktoré vyvolávajú najviac otáznikov v inak jasnej vízii NEB.

Nový európsky Bauhaus a Bauhaus

(Krása / Estetika / Kultúra)

Predpokladám, že každý, kto u nás študoval umelecký odbor či odbor súvisiaci s reflexiou umenia, sa stretol od pedagógov so „zákazom“ používať slovo krása na označenie umenia. Pojem krása alebo krásno bol v európskej kultúre jedným z najdiskutovanejších. Projekt NEB používa pojem „beauty“, ktorý sa v rôznych krajinách prekladá buď ako krása, alebo ako estetika. Vyplýva to z tradície a z toho, čo pojem krásy v danej kultúre evokuje. Predstavme si rôznych ľudí, ktorí musia reagovať na výzvu na zmenu svojho správania zo strany organizátorov NEB. Všetci nehovoria rovnakým slovníkom, sú medzi nimi politické, ideologické rozdiely, a predovšetkým majú rôzne podmienky, v ktorých žijú. Ako sa s nimi rozprávať? Používať odborný slovník, v ktorom je slovo krása „zakázané“, alebo používať slovo krása, ktoré v niektorých súvislostiach evokuje, že ide o niečo luxusné a dekoratívne, niečo navyše?

Každopádne, pri rozmýšľaní o riešeniach v rámci neformálnej skupiny NEB hovoríme o kvalite zážitku, o tvorbe funkčného a estetického priestoru, o tom, že estetické kvality pomáhajú budovať vzťah a citové väzby k prostrediu, objektom, ale aj o tom, že pojem vnímania krásy je individuálny nielen pre jednotlivcov, ale aj pre kultúry a skupiny ľudí. Pre mňa osobne je jedna zo základných línií NEB-u, ktorá hovorí o vzťahu ľudí k prostrediu, skôr o pojme kultúra. Hovorí jednoducho o tom, že pri záchrane života na planéte nesmieme zabudnúť chrániť aj kultúru či svet, ktorý budujeme niekoľko tisícročí, no nielen na európskej tradícii…

Otázky o estetických a kultúrnych hodnotách boli pre organizátorov motiváciou zvoliť si do názvu iniciatívy referenciu na pôvodný Bauhaus, inovatívnu a ikonickú školu prvej polovice 20. storočia, ktorá vyvoláva rôzne asociácie. Niektoré spojenia s novou iniciatívou sú zjavné, interdisciplinarita, prepojenie života a umenia, budovanie nových princípov a postojov a záujem o kvalitu života… Bauhaus bol najznámejším centrom inovácií vo svojom období, ale v iných krajinách existovalo oveľa viac podobných hnutí. Roku 2019, v roku stého výročia založenia školy vo Weimare, sa na sympóziu Škola ako laboratórium moderného života v Bratislave stretli výskumníci škôl a hnutí podobných Bauhausu. Symbolická konotácia Bauhausu a jeho využitie pre kampaň Nového európskeho Bauhausu ukázali veľa súvislostí.⁹

Pojem Bauhaus však nevyvoláva len pozitívne odozvy. V časti odbornej komunity sa zdvihla kritika použitia termínu Bauhaus v názve projektu, no debata o názve nie je len „hrou so slovíčkami“. Potvrdilo sa to v nedávnej diskusii, do ktorej ma organizátori z Bauhaus Dessau¹⁰ pozvali spolu s Hichamom Khalidim, riaditeľom Jan van Eyck Academie, jedným z organizátorov výzvy pre Ursulu van der Leyen pod názvom Objections to the term „New European Bauhaus“¹¹ (Výhrady voči termínu „New European Bauhaus“). „V súčasnosti sa už vedú mnohé boje proti pamätníkom a termínom, ktoré oslavujú kolonializmus. Tieto výhrady nie sú len symbolické. Nesú v sebe silnú požiadavku umožniť, aby iné dejiny neboli umlčané. Naša kritika odvolávania sa na školu Bauhaus údajne širokou európskou iniciatívou sa včleňuje do týchto zápasov o prekonanie obmedzeného, monokultúrneho chápania Európy smerom k chápaniu, ktoré uznáva a oceňuje pluralitu, ktorá obohacuje jej komunity. Naša kritika eurocentrizmu nie je kritikou Európy, ale výzvou, aby sme si vážili a pestovali rozmanitý kontinent, na ktorom žijeme. Je to samotný základ demokratickej účasti na ekologickom projekte, ktorý môže byť prospešný pre nás všetkých.“¹²

Kritika pojmu Bauhaus teda otvára širšiu debatu o súčasnej Európe a vyzýva k diskusii o tom, čo naozaj znamená pojem inkluzívnosti, ktorý uzatvára trojicu ideových pilierov projektu NEB.

Nový európsky Bauhaus a my

(Inklúzia)

Uvedomujúc si nástrahy, ktoré v sebe skrýva povaha projektu organizovaného veľkou politickou štruktúrou, sa spolu s ostatnými členmi neformálnej skupiny NEB zamýšľame nad tým, ako definovať zásady zapojenia a otvorenosti naozaj pre všetkých. Jedným z kľúčových pojmov, ktorý spomíname, je komunita. Aj pri pôsobení v tejto poradnej skupine platí zásada, že jednotliví členovia nezastupujú krajiny, z ktorých pochádzajú, ale svoje odborné domény a komunity. Komunity, ktoré máme na mysli a ktorých príklady sú všade okolo nás, môžu byť aktívnymi skupinami, ktoré budujú kreatívne centrá, zachraňujú kultúrne dedičstvo, vzdelávajú v oblasti ekologickej výstavby a urbanizmu alebo vytvárajú platformy pre debatu o otázkach dizajnu.¹³

Jednoduchá otázka – kto sme (my) – je podstatou mnohých konfliktov dneška. Identifikujeme sa s etnickým alebo národným pôvodom, je pre nás dôležitá odborná komunita, cítime sa byť súčasťou prírody, celej planéty? Dualizmus, ktorý často vyplýva z našej identity, vymedzenie sa voči iným spôsobuje napätia a konflikty. To, čo nás spája, je však naozaj ten najvyšší cieľ zachovania života na Zemi. Preto dôležitými pojmami, ktoré opakujeme v poradnej skupine, sú „more-than-human“ alebo „beyond-human“ (teda zahrnutie všetkého živého do chápania ochrany prostredia) alebo radikálna inkluzívnosť.¹⁴ Či ide o radikálnu inkluzívnosť vo vzdelávaní, pri vytváraní spoločných priestorov alebo politických rozhodnutí.

Odporúčania pre ďalšie fungovanie iniciatívy Nový európsky Bauhaus sú teda dostatočne radikálne a nikdy nezabúdajú na spoločný cieľ – dosiahnutie minima uhlíkových emisií pri zachovaní štandardu hodnôt, ktoré nie sú zničujúcimi prvkami, ale pomáhajú vytvárať kultúrne prostredie otvorené pre všetkých. V lete sa končí prvá fáza projektu, no neznamená to, že naša debata sa zastaví, otázky, ktoré NEB otvoril, budeme riešiť ešte dlhé roky.