Výstava Podvratný striptíz zoskupuje diela desiatich autoriek a autorov zo SR a ČR, ktorí sa podrobujú dobrovoľnému striptízu v ilúzii reality (AnArtist, Peter Barényi, Lucia Čarnecká, Silvia Binda Heiserová, Maud Kotasová, Lucia Kotvanová, Lucia Kupcová, Klára Kusá, Martin Toldy, Lucia Žitnayová). Ich diela naznačujú rôzne pohľady a prístupy k prítomnosti a existencii v časopriestore. Skupinové výstavy preveria okrem kolektívneho ducha výtvarníkov zväčša aj ostrovtip a intelekt kurátora/kurátorky. Kurátorka Martina Ivičič sa najradšej zaoberá tým najsúčasnejším zo súčasného, často spolupracuje so študentkami a študentmi umeleckých škôl, snaží sa vyhmatať ten najsilnejší možný tep doby.
Termín striptíz nemá evokovať len prvoplánovú snahu o (telesnú) provokáciu a odhaľovanie, je použitý v zmysle spoločenských a umeleckých reflexií filozofa a sociológa Jeana Baudrillarda. Metafory erotiky a sexuality s umením dobre fungujú – pracujú s ilúziami, túžbami, tajomstvom, intimitou… Baudrillard sa okrem textov, ktoré sa dotýkajú sexuality, umenia a spoločnosti preslávil najmä esejami o simulakrách a hyperrealite. Táto referencia je naozaj na mieste a prináša výstave podnetnú a úrodnú pôdu interpretácií. Pri dnešnom leveli rôznych hybridných technologických vychytávok by Baudrillard isto otváral oči a jeho odkaz sa zdá byť naozaj vizionársky, priam večne živý.
Časový kontext výstavy samozrejme ako prvé nastoľuje otázky o vyrovnávaní sa s korona-krízou a postcovidovou realitou (alebo jej kvalitným simulakrom). Odpovede nie sú banálne, prinášajú aj ťažké témy izolácie, duševných chorôb, aby sa divák pri iných kúskoch mohol o to viac uvoľniť… Výstava je akčným sledom individuálnych, ale aj na seba nadväzujúcich obrazov, pri ktorých si môžeme spytovať aj vlastnú krízovú realitu. Napriek vysokému počtu participantov celok drží pohromade. Vidno, že „zdravé jadro“ partie už má k Pistoriho palácu vzťah a opakovane sa vracia na tento už pomerne pevný bod na mape aktuálneho umenia viacerých žánrov. Takto pred rokom, po prvotnom šoku z toho, že vypukla pandémia, otvárali ako kurátori Lucia Kotvanová a Peter Barényi na tomto mieste výstavu Voľný termín.
Mnohé organizácie i kurátori boli nútení dodávať svoje výstupy spôsobom varenia z vody. O tom, že to v súčasnom umení nie je nič nové a ani žiadúce, teraz nemusíme hovoriť. Ale Ivičič je nohami pevne na zemi, premýšľa do potrebných hĺbok, analyzuje zmeny vnímania a subjektívneho plynutia času.
