Pred pár rokmi by som sotva posielala mamičky s deťmi na výstavu Andreja Dúbravského. Veci sa však menia a to je dobre. Jeho inštalácia malieb v skleníku Botanickej záhrady je ideálnym formátom pre rodiny a školy. Výstava s prozaickým názvom Hlina a hmyz prináša výber Dúbravského obrazov, na ktorých sú hlavnými postavami článkonožce: lienky, osy, húsenice, pásavka zemiaková. Namaľované ľahkým ťahom štetca, na aký sme si u umelca už mohli zvyknúť. Plátna rôznych formátov zavesené na farebných šnúrach, miestami nenapnuté a iba ležérne prehodené ako bielizeň, vznášajúce sa v presvetlenom priestore skleníka. Pomalým krokom prechádzajúc sa pomedzi rastliny a obrazy sa mi otvárali pekné kompozície. Pri spätnom pohľade na Dúbravského výstavnú činnosť posledných rokov je zrejmé, že vyhľadáva priestorové a inštalačné riešenia, v ktorých jeho obrazy nevisia „poslušne“ v klinicky čistom priestore white cube, ale sú súčasťou nejakého dynamickejšieho environmentu. Rozumiem umelcovej potrebe vytvoriť priestorovú inštaláciu ako divácky atraktívny zážitok, a aj sa akýmsi spôsobom „zabývať“ v galérii, avšak pri niektorých jeho riešeniach (zrno vysypané na zemi, stohy slamy, sušené rastliny) som sa opakovane nevedela zbaviť rozpačitého dojmu, že ide o v zásade nepotrebné kulisy, o niečo navyše k jeho skvelým maľbám. Viac mu to potom už pristane priamo v „teréne“, ako to napríklad rozbalil pri prezentácii svojej diplomovej práce v roku 2013 v spustnutom depe v bratislavskej Petržalke alebo v jednom z jeho posledných projektov v Hájovni v Banskej Štiavnici v roku 2020. V tomto kontexte je jeho výstava v Botanickej záhrade na tom najlepšom mieste – zobrazenia entomofauny naplno rezonujú v prostredí flóry. Súčasťou inštalácie je autorov katalóg. Snaha osloviť detského diváka je pre mňa príjemným prekvapením v umelcovom programe. Dúbravského kresby a maľby v katalógu sú doplnené o jeho ručne písané texty, v ktorých nenútene a vtipkujúc dávkuje informácie o chrobákoch, pričom sa nevyhne témam ako vymieraniu druhov, devastácii životného prostredia a hmyzu v dôsledku priemyselného poľnohospodárstva. Z katalógu sála povestný flow, úprimný záujem o vec, autenticita podobná tej, s ktorou pred rokom publikoval svoj zin nazvaný Andrej. Výstava je jednoznačným estetickým zážitkom, no myslím si, že to nepreženiem, ak ju v kombinácii práve s autorovým katalógom nazvem užitočnou (umelec našiel aj sponzora, ktorý veľkú časť nákladu sprístupnil deťom zadarmo, výťažok z finančného zisku venuje detskému oddeleniu onkológie v Košiciach). Edukačný rozmer Dúbravského inštalácie je nenútený a okrem poznania prináša i potešenie. Celkom v duchu vízie, ako ju v súvislosti s botanickou záhradou formulovali Angličania: Gardens for Science and Pleasure. Pomyselný palec hore patrí nielen umelcovi, ale aj vedeniu Botanickej záhrady Košice.
