V Turčianskej galérii v Martine bola 12. 8. 2021 otvorená výstava Jany Kapelovej s názvom Bezpodmienečná práca. Súčasťou výstavy, ktorú kurátorsky pripravila Eliška Mazalanová, sú dve diela. Staršie video Nylonové súvislosti (2017) a na to nadväzujúce nové video Bezpodmienečná práca (2021). Obe diela sú tematicky silno prepojené – autorka v nich spolupracuje so ženami pracujúcimi v umeleckom svete, ktorých sa pýta, ako vnímajú svoju prácu, svoje ohodnotenie, spoločenské postavenie a ako ich práca ovplyvňuje ich osobný život. Tento sociologický prieskum potom „zhmotňuje“ do videí založených na prednese textu. V staršom videu vystupujú ženy – neprofesionálne performerky – v prázdnom a neprívetivom prostredí galérie, tváre si v snahe o anonymitu zakrývajú papiermi, z ktorých čítajú (nie vlastné) osobné výpovede. V novšom videu venovanom situácii počas pandémie počujeme neautentický emotívny hlas profesionálnych herečiek, ktoré nahrali výpovede respondentiek z oblasti umeleckej praxe. Zvuková stopa je pritom nositeľom obsahu, obraz premietaný na paraván je jeho vizuálnym doplnkom. Kým pri Nylonových súvislostiach sa odpovede v štýle sťažovania sa na neperspektívnu prácu odohrávajú na neutrálnom pozadí a problematiku zovšeobecňujú a poukazujú na systémovú chybu celej spoločnosti, Bezpodmienečná práca – tematická časť Korona – akcentuje súkromie. Zábery sa kĺžu po detailoch priestorov, ktoré sú očividne domovom i kanceláriou zároveň.
V kurátorskom texte stojí, že autorka vytvára priestor, aby rôzne subjektívne skúsenosti a pocity vyzneli kolektívne, a tým vzniká predpoklad na ich opätovné kritické prehodnocovanie. Uvedomenie si faktu, že v tom, takpovediac, nie som sama, môže mať emancipačný potenciál a viesť k prehodnoteniu rezignovaného či pasívneho postoja.
Aj ja som pred časom od kurátorky tohto projektu dostala e-mail s otázkami o mojej práci a osobnom živote. Ako iste veľa ďalších som si naň, žiaľ, pri malých deťoch, home office a snahe o udržanie rozbehnutých projektov aspoň v online priestore, nenašla čas. Preto neviem celkom zhodnotiť, či mala spolupráca respondentiek s autorkou naozaj terapeutický účinok a umožnila kritické prehodnotenie. Ak by som sa nad témou dobrovoľného vykorisťovania v práci zle ohodnotenej, ale prinášajúcej satisfakciu, zamyslela hlbšie, asi by som tento článok honorovaný sumou 40 € ani nedopísala. Možno práve preto, že pracujem v odbore, ma prezentované diela skôr frustrovali, než by ma emancipovali. Pandémia bola a stále je silným zážitkom s mnohými následkami pre každého z nás a bolo len otázkou času, kedy naň začnú umelci reagovať. Výstava Jany Kapelovej však pravdepodobne mohla ešte počkať a dozrieť. Zastihla totiž divákov unavených témou pandémie a izolácie, presýtených rozhovormi o tom, čo sa zmenilo a čo, naopak, nie. Keďže však umelecký projekt Bezpodmienečná práca nie je uzavretý, jeho ďalšie výstupy môžu s časovým odstupom vyznieť inak.
