Folklór je fenoménom, ktorý – či chceme, či nechceme – tvorí súčasť našej kolektívnej identity. Milovaný i nenávidený, mytologizovaný aj zneužívaný sa podľa mojej mienky pre väčšinu spoločnosti stal takmer naturalizovaným pohľadom na „skutočné slovenské ja“, náš pôvod a prapodstatu ukrytú pod nánosom modernity. Práve kvôli jeho romantizovaniu a tendenčnému prijímaniu je dôležité prehodnocovať jeho základy, ale aj početné interpretácie, ktoré sa menia podľa zámerov tých, ktorí s nimi pracujú. Aj to sa stalo jedným z cieľov výstavy Folk-Lore v kurátorskej koncepcii Barbory Geržovej, ktorá ponúkla kritické čítanie ľudovej kultúry v dielach domácich autoriek a autorov 20. a 21. storočia.
Už názov výstavy prelomený na polovicu má napovedať, že kurátorka siahla po dielach, ktoré zaužívané prvky folklóru dekonštruujú. Rozdelila ich do desiatich kapitol, ktorých názvy vychádzajú z ľudovej slovesnosti. Dôraz na súčasnosť, deklarovanú v kurátorskom texte, možno rozpoznať už pri nich. Reprezentujú totiž hlavne tie časti, ktoré majú vplyv na našu dnešnú (seba)identifikáciu, či už ide o rituály, kroje alebo obydlia. Špeciálny fokus bol venovaný odrazom patriarchálnej spoločnosti a postavenia žien, ktoré diela nielen zviditeľňujú, ale aj humorne prevracajú. Cez túto prizmu ukázala i príbeh vyšívania, ktorý spolu s nálepkou ženskej práce získal povesť podradnosti, aby sa v 21. storočí možno i vďaka tomu vynoril v podobe podvratného umeleckého aktivizmu.
Zaujímavou taktikou, ktorá rozšírila kontext súčasných prác bola konfrontácia so staršími dielami moderny či konceptuálneho umenia. Prezentovala práve meniace sa prístupy k ľudovej tradícii, bola preto škoda, že výstava ponúkla v tomto smere len stručné neucelené ponory. Špeciálne v časti venovanej kolektívnej pamäti a úlohy folklóru v politike slovenského štátu som dúfala v prepojenie s umelecko-historickým pohľadom.
Ľudové motívy a ich obrazy sú nesmierne široké a miestami som mala pocit, že výstava sa touto mnohosťou nechala strhnúť na úkor hlbších vysvetlení, niektoré témy zákonite absentovali alebo sa objavili len v skratke. Výstava je tak tiež istou osobnou a dobovou interpretáciou najpálčivejších kostlivcov v skrini ľudovej kultúry, ktorých demýtizovanie je pre našu spoločnosť nepochybne dôležité.
