Celok je menší ako súčet jeho častí by

by 10. 4. 2022

Výstava v Mirbachovom paláci predstavuje veľkorysý prierez tvorbou významného konceptuálneho umelca Petra Bartoša (1938). Kurátorka Mira Keratová vybrala z jeho viac než 50 rokov sa rozvíjajúcej tvorby niekoľko zásadných celkov, ktoré spája ekologická vízia prepájajúca prírodu, civilizáciu a umenie ako navzájom neoddeliteľné oblasti života. Bartoš svojím prístupom narúšal, resp. poopravoval tradičnú dichotómiu, ktorá chápe prírodné dianie ako protikladné k umeniu vytvorenému človekom. Z dnešného pohľadu bol Bartoš vizionárom, ktorý ani v 60. rokoch nepodľahol dobovému očareniu vedou či vesmírnymi pretekmi, ale vždy svojím vnímaním prenikal cez zdanlivo nespojiteľné vrstvy reality a ponúkal holistickú víziu umenia ako neelitárskej, sociálne a ekologicky prínosnej činnosti. 

Výstava sa sústreďuje na päť veľkých okruhov tvorby, ktorým sa autor venoval naprieč niekoľkými rokmi. Chronologicky ide o šľachtenie holubov, pôsobenie v bratislavskej ZOO, návrh lesoparku v Lamači, Nomad Art (putovanie po území bývalého Československa) a projekt na riešenie bratislavského Podhradia. Ďalšie vrstvy autorovho celoživotného diela sú reprezentované albumami s xerokópiami projektov, ktoré pripravil samotný Bartoš, a pozorným návštevníkom tak poskytujú komplexné dotvorenie obrazu o celej šírke jeho tvorby.

Chov a neskôr šľachtenie holubov bolo autorovým koníčkom od detstva, od konca 60. rokov sa mu venoval systematicky. Prácu s holubmi pritom prezentoval nielen v chovateľskom, ale aj umeleckom kontexte; holuby kreslil, vytváral umelecké koncepty a realizoval aj výstavy a happeningy, kde holuby figurovali o. i. ako symboly mieru a porozumenia.

V 70. rokoch Bartoš projektoval lesopark nad bratislavskou mestskou časťou Lamač. Tento projekt ilustruje jeho prístup k tvorbe, kde sa spája snaha o optimálny vzťah medzi danosťami prírodného prostredia a potrebami ľudského spoločenstva.

Ďalším takpovediac životným dielom, bohužiaľ, v praxi realizovaným len čiastočne, je Bartošovo riešenie bratislavskej ZOO, kde pracoval v rokoch 1979 – 1991 ako konceptuálny výtvarník. 90. roky sú zastúpené projektom Nomad Art, v rámci ktorého Bartoš putoval po piatich štátoch strednej Európy v špirále, ktorej centrom bola obec Uhrovec. Samotné putovanie doplnené mapami, kresbami, kolážami a textami je totálnym umením, ktoré presahuje všetky úrovne ľudského pôsobenia vrátane fyzického priestoru, politiky a kultúry. 

Chronologicky posledným, stále aktuálnym projektom s aktivistickým presahom je bratislavské Podhradie, v ktorom kritizuje necitlivosť developerov a pripravuje koncept predhistorického parku.

Architektonické riešenie výstavy od Jakuba Kopca podčiarkuje prekvapivú súdržnosť Bartošovho celoživotného diela. Výstava, ako je táto, poskytuje verejnosti výnimočnú príležitosť nazrieť na tvorbu významného autora ako na celok, umožňuje nám vizuálne aj mentálne si pospájať diela, ktoré sme doteraz vnímali jednotlivo, a vnímať tak vnútorné princípy a piliere jeho ojedinelého prístupu – napríklad opakovane uplatňovaný koncept trojdielnej štruktúry, alebo (najmä) holistický prístup k úlohe umenia a umelca. Bartoš nesníval o nepoškvrnenej prírode, ale vytvára(l) komplexné vízie, prepájajúce estetiku, udržateľnosť, históriu a funkčnosť daného priestoru. Práve toto spájanie rôznych úrovní, resp. samotná schopnosť ich citlivo vnímať, je pre mňa najfascinujúcejším prínosom Bartošovej tvorby.

More stories by

Alexandra Tamásová