Needle & Balloon by

by 26. 7. 2022

Existuje jedna univerzálna realita, jedna univerzálna pravda, v ktorej žijeme? Alebo je to len naše naivné chcenie. Ľudia sú (h)rôzni, svet je (h)rôzny. To najsurreálnejšie sa ľahko stane reálnym. Každý jeden si žije vo svojom krvopotne „opečovávanom“ krehkom balóniku vlastnej reality; že je krehký, to zistíme vždy nepripravení. Dá sa vôbec pripraviť na krehkosť života? Dá sa s ňou (z)žiť? Doteraz sme to ako živočíšny druh vždy dokázali. Dokážeme to aj naďalej? Žijeme (čudné) časy, ale vždy sú nejaké (cudné) časy. Kde sú komfortné hranice možností a skutočnosti? To už len takto budeme žiť? Toto všetko sú otázky, ktoré vyvoláva výstava Needle & Balloon v Galérii Jána Koniarka v Trnave. Projekt je v prvom rade kurátorskou úvahou plnou napätia, emócií, snov, prázdnoty, dystopie, melanchólie, ekonomicko-ekologickej apokalypsy, ktorej presný počet jazdcov ešte nepoznáme, ale niekde neuroticky tušíme. Kurátor Michal Stolárik vyskladal medzinárodný projekt, ktorý je svojím vyznením veľmi aktuálny, miestami androgýnne pôsobiaci, ale tak by sme mohli nazvať aj rukopis samotného kurátora – aspoň to je môj subjektívny pocit z jeho odborných výstupov. Návštevník sa zmieta v rôznych scenároch a líniách od lyrickej krehkosti bytia až na hranu/ranu ohryzenú priamo do kosti, cez opulentnosť hmýriacich sa prvých buniek – nositeliek života; prevalcovaný biohackingom stretne modrú polomŕtvu rybu s dinosaurom, aby sa následne utíšil v košovsko-laskárskych mokradiach vo veži synagógy… Nie, lysohlávky som pri tomto texte nekonzumovala, iba pretlak smutnej ťaživosti dneška na mňa sadol umocnený vzhliadnutou výstavou.

Needle & Balloon je dokonalým zachytením pocitov súčasníka, ktorý je nepoučiteľným depresívne permanentným romantikom. Vystavujúci autori: APART Collective, Radek Brusil, András Cséfalvay, Andrej Dúbravský, Ádám Horváth, Šimon Chovan, Yein Lee, Kristián Németh, Céline Struger, Adam Vačkář. Cez rozmanitosť médií prízvukované nepredstaviteľné vie byť nielen možným, ale i skutočným. Rozmanitosť pocitov sa strieda aj v návštevníkovi pri vzhliadnutí diel – toto je sen, či skutočnosť? To už len takto budeme žiť? Ľahko sa už žilo? Pokus o globálnu rovnocennú, rovnoprávnu demokraciu stroskotal a utopil sa v zničenom ekosystéme ropného oceánu? Agnus Dei, kde si? Nádej v lepšie ľudstvo už … nie si?

More stories by

Ľudmila Kasaj Poláčková