Príprava: Zasievanie by

by 13. 9. 2022

Výstava Príprava: Zasievanie v bratislavskom tranzite si žiada dlhú a pozornú návštevu, čas potrebný na vyklíčenie a dozretie. A nielen preto, že pozretie si všetkých audiovizuálnych diel zaberie veľkú časť otváracích hodín. A ani vďaka objemu dostupného materiálu v študovni s knižnicou, ktorá je integrálnou súčasťou výstavy. Tento výstavný projekt je prvým, obsahovo hutným výstupom z plánovaného avizovaného niekoľkoročného programu Svet mnohých svetov. Uvádza organický výber diel vo svojej rozmanitosti, mimo monokultúrneho rozmýšľania a naprieč teritoriálnymi hranicami štátov. Kurátorsky ho pripravili Judit Angel, Alessandra Pomarico, Borbála Soós a Ovidiu Ţichindeleanu. Štúdio Woven zmenilo priestory na Beskydskej na priechodný celok. Polygonálny „okrúhly stôl“ s kurátorským výberom knižných titulov zrkadlí túto rozmanitosť a prepojenie. Vystavené diela prinášajú transkultúrny dialóg o otázkach spolunažívania, kohabitácie na viacerých úrovniach a naprieč rôznymi (eko)systémami v kríze. Autori a autorky sa nám prihovárajú rôznymi jazykmi na lingvistickej aj vizuálnej úrovni, odlišnými spôsobmi narácie a obrazotvornosťami, no s podobnou naliehavosťou. Výstavný priestor sa zmenil na polyglotné paralelné dejiská akcentovania potreby premyslenia spôsobov, akými sa správame k tomu, čo považujeme za prirodzené a nemenné, no do čoho nenávratne zasahujeme. Či už ide o medziľudské vzťahy plné nerovností na základe rodovej či etnickej príslušnosti, vzťahy k neľudským bytostiam či k zemi ako takej. Líši sa tón a atmosféra jednotlivých diel – od intímnych prehovorov cez celospoločenské apely, po dokumentárne záznamy či reinterpretáciu vizuálnych trópov rituálov tradičných kultúr. Silné sú predovšetkým momenty, ktoré priamo demonštrujú myslenie v nekonvenčných registroch, či už v diele Marwy Arsanios o čisto ženskej kurdskej komunite Jinwar, vnímaní hory ako živého tela v diele Amandy Piña, prihováranie sa duši svojho prastarého otca stelesnenej vo vyhynutom tigrovi Saodat Ismailovej či zapatistická prax Chto delat. Keďže vystavujúci umelci vzdorujú hierarchizujúcim pohľadom, vyhýbajú sa naučeným schémam a dualizmom, očakávala by som aj, že sa to odrazí v ich prezentácii, kde by výpočty ich úspechov na inštitucionálnom poli ideálne ostali v sprievodných textoch skôr bodkou ako úvodom.

More stories by

Miroslava Urbanová