Prague Art Week 2022 by

by 24. 11. 2022

Ikonická výstavba brutalistickej piazzetty zo 70. rokov, rozpadajúci sa kazetový strop čakajúci na svoju opravu či typicky podgurážená mládež pred budovou Novej scény Národního divadla vítali návštevníkov otvorenia pilotného ročníka medzinárodného festivalu vizuálneho umenia Prague Art Week ’22.

Podľa vzoru svetových metropol organizátori/ky na čele s riaditeľkou festivalu Lenkou Bakeš predstavili tento formát v Českej republike s cieľom posilniť a prispieť k internacionalizácii umeleckej scény. Päť desiatok partnerských inštitúcií prinieslo hutný program v podobe výstav, prednášok, diskusií a workshopov s fokusom upreným predovšetkým na odbornú verejnosť. Práve sprievodná koncepcia festivalu dostala zastrešujúce pomenovanie NET, teda sieť, aby upozornila na dôležitosť vzťahov, aktívnu spoluprácu a networking naprieč domácimi inštitúciami, ale aj na sieť vzťahov s presahom za hranice české i tie európske.

Veľkou výhodou sa stal sprievodný itinerár, ktorého prostredníctvom boli návštevníci oboznámení s programom a získali komplexný prehľad o podujatiach. Sama som ho neraz otvorila a nechala sa viesť inštrukciami organizátorov, a objavovala pražské územia. Asi je mojou slabosťou vyhľadávať umenie periférnych zón, ale nemohla som vynechať slnkom zaliatu expozíciu Havrlant Art Collection v Pragovka Gallery, na opačnej strane metra medzinárodné-medziodborové-experimentálne sympózium v MeetFactory či výstupy umelcov/kýň na vlakových staniciach v rámci M3 festivalu. Kráčala som z bodu A do bodu B a nechala sa unášať nielen vlnou umenia, ale i architektúry mestských častí, ktoré ešte stále objavujem. Nemôžem nespomenúť oku i uchu lahodivú performance Adama Christensena v Hunt Kastner, ktorá bola výrazným bodom SUMO festivalu, galérie na Letnej i Žižkove a na záver dňa diskusný program v Superstudiu.

Posledný večer patril prednáške/diskusii zaoberajúcej sa problematikou Art Managementu, ktorú otvorili organizátorky viedenského Art Weeku Julia Hartmann a Theresia Nickl. Vo svojej prezentácii akcentovali dôležitosť sprostredkovania a sprístupnenia umenia (najmä súčasného). Viedenským festivalom rezonujúce komentované prehliadky zamerané na školy a workshopy na Prague Art Weeku chýbali, rovnako ako komunikácia s laickým diváckym publikom. Obsahovo veľkorysé podujatie s obrovským „osvetovým“ potenciálom bolo zamerané na profesionálov z odbornej verejnosti a zaradilo sa na dlhý zoznam iných septembrových podujatí. Po dvoch rokoch svetovej pandémie a pri aktuálne prebiehajúcej vojne na Ukrajine je škoda, že festival nevyťažil potenciál artikulovanej témy a neotvoril svoje dvere aj tej najširšej verejnosti. Napriek tomu verím, že v ďalšom ročníku je schopný získať si sympatie divákov rôznych vekových kategórií a prispieť k rozšíreniu perspektívy návštevníkov bez akademického vzdelania. Pražský Art Week svojou iniciatívou pripomenul dôležitosť inštitucionálneho dialógu o potrebe spoluprác, ktoré sú vo víre prítomných udalostí ešte dôležitejšie ako predtým.

 

More stories by

Daniela Šiandorová