Daniel Grúň (ed.): Subjektívne histórie / Subjective Histories by

by 16. 1. 2023

Publikácia Subjektívne histórie / Subjective Histories je kolektívnou monografiou, ktorá mapuje pohľady na archivačnú a sebaarchivačnú prax ako formu utvárania alternatívneho (seba)inštitucionálneho rámca v kontexte vybraných východo- a stredoeurópskych krajín pred rokom 1989. Edične zjednocujúcim motívom je výber autoriek/autorov, ktorí sa dlhodobo venujú neoavantgardnému umeniu postkomunistických krajín. Výber textov je zameraný na umelkyne / umelcov, ktorých osobný aj umelecký postoj sa prepája s úsilím svoje aktivity zaznamenávať.

Kniha Subjektívne histórie nesie zdanlivo paradoxný názov naznačujúci narábanie s dokumentmi, predmetmi, ktoré sa v priebehu času stávajú reprezentantmi umeleckohistorických dejov a udalostí. Prizma archívu je tu využitá v schopnosti pojmu prepojiť individuálne a nadindividuálne, subjektívne a politické. Samotná etymológia pojmu archív (fr. archive, lat. archivum, gr. archeion – dom vlády, v ktorom sa zhromažďovali úradné listiny, ktoré triedili a systematizovali úradníci – archons; archon vychádza z gr. arché – pôvod, počiatok, základ) odkazuje na prepojenie s politikou vo význame za- kladateľskej a spoločenskej praxe. Na základe spoločného menovateľa sebahistorizácie je publikácia metodicky delená do štyroch tematických častí:

1) Inštitucionálne stratégie, ktoré reprezentujú texty od Emese Kürti o činnosti a tvorbe György Galántaia, Hany Buddeus o alternatívnych formách výstavnej praxe performera Petra Štemberu a Branka Dimitrijeviča o kontexte umeleckých aktivít okolo Študentského kultúrneho centra v Belehrade v závere 70. rokov.

2) Subverzívne praktiky, do ktorej je edične zaradený text Edit András o diele List z Milána poľskej umelkyne Zofie Kulik. Podvratné praktiky v umeleckej tvorbe Tomislava Gotovaca odhaľuje vo svojej štúdii Darko Šimićič.

3) Časť Archív a miesto je koncentrovaná na umelkyne a umelcov, ktorí sa intenzívne venovali miestnej umeleckej scéne alebo cez tvorbu reflektovali topografické a topologické jedinečnosti lokality a komunity. Tu sú zaradené texty Jany Pisaříkovej o tvorbe a archíve Jiřího Valocha, štúdia Miry Keratovej o životnom diele Petra Bartoša, v ktorom sa koncentruje na lokalitu bratislavskej ZOO, a text Aliny Şerban o jej spoluprácach s rumunskou umelkyňou Anou Lupaş.

4) Posledná tematickú časť Archív a dejiny obsahuje text Ivany Bago o umeleckom výskumnom projekte Milice Tomić s názvom Štyri tváre Omarsky, ktorý reflektuje traumatizujúce dejiny miesta železnej bane Omarska v Bosne a Hercegovine. 

Pre slovenské prostredie znamená kniha aj rozšírenie neveľkého počtu publikácií, ktoré sa umeleckým archívom a stratégiám venujú. Poskytuje možnosť porovnania rôznych foriem a polôh organizácie, distribúcie a umeleckej práce s archívom ako prostriedkom utvárania výpovede a poukázania na to, na základe čoho bolo možné tieto výpovede realizovať.

More stories by

Ján Kralovič