GMB by mala prepájať komunity v meste: Rozhovor s Katarínou Trnovskou by

by 31. 1. 2023

Galéria mesta Bratislavy je so svojím zbierkovým fondom s približne 35 000 zbierkovými predmetmi a dvoma palácovými budovami v centre Bratislavy druhou najväčšou galériou na Slovensku. Dvadsaťdva rokov ju viedol kunsthistorik a kurátor Ivan Jančár, ktorého vo vedení v máji tohto roku vystriedala kultúrna manažérka a kurátorka Katarína Trnovská.

GABRIELA KISOVÁ
Výberové konanie ste vyhrali vo februári tohto roku. Začiatkom marca zmenila pandémia koronavírusu každodenný život na Slovensku. Ovplyvnila táto situácia vaše nazeranie na oblasť umenia, na galerijné inštitúcie a na ich úlohu?

KATARÍNA TRNOVSKÁ
Uplynulé mesiace sme sa ocitli v zaujímavej situácii, ktorá mnohých z nás donútila zmeniť zabehnutý systém života a práce, čím nám zrazu zvýšil čas na prehodnotenie osobných priorít. Nemalý počet ľudí pandémia o prácu doslova pripravila. Umelci a umelkyne, ako aj príbuzné profesie zabezpečujúce produkciu diel sú jednou z výrazne zasiahnutých skupín, ktorá sa navyše nedokáže oprieť o finančný vankúš osobných úspor. Pozorujem, ako na túto tieseň kultúry reagujú štát a samosprávy, a myslím, že by mali konať pružnejšie, tá neistota už trvá pridlho. Vyjadrenie solidarity je jedna vec, ale teraz je potrebné hľadať konkrétne modely jednoduchej a efektívnej pomoci. Tu vidím príležitosť ponúkajúcu sa aj inštitúciám, ktoré môžu jednak začať viac kooperovať medzi se- bou a investovať svoje obsahy, kapacity a rozpočet do väčších spoločných projektov, a jednak môžu prispieť k podpore samotných umelcov a umelkýň. Na konci dňa z toho budú ťažiť publiká, ktoré si budú môcť naďalej vyberať z kvalitnej ponuky rôznych foriem umenia, a tým pádom aj intelektuálne rásť.

GK
Ako by mohli galérie pomôcť konkrétne?

KT
Napríklad formou akvizícií diel súčasných žijúcich umelcov a umelkýň, alebo ich zapojením do konkrétnych honorovaných spoluprác. Okrem toho, kultúrne inštitúcie môžu a mali by byť akýmisi advokátmi tvorcov umenia. Neustále totiž narážame na väčšinový názor, že kultúra je nadstavba. Inštitúcie a aktéri nezriaďovanej kultúry však vedia operovať s reálnymi dátami, vďaka ktorým sa dá prínos umeleckej scény vyčísliť, a tým aj silnejšie argumentovať.

GK
Zatvorenie múzeí a galérií na takmer dva mesiace ich postavilo pred nové výzvy, pretože hlavná náplň, ktorou je fyzický priestor pre stretnutie s umením, odpadla. Aktivity sa presunuli do online sveta. Aký potenciál má GMB podľa vás v tejto oblasti? Existuje nejaké ponaučenie z krízy?

KT
GMB do digitálneho prostredia ešte len vstupuje. Využívame štandardné komunikačné kanály ako webovú stránku gmb.sk a sociálne siete. Najnovšie pribudol podcast s názvom Oči dokorán publikovaný na stránkach Denníka N, ktorý reflektuje diela prezentované v GMB. Krátko potom, ako boli galérie nútené zavrieť, zareagovalo vzdelávacie oddelenie prostredníctvom viacerých formátov určených rôznym cieľovým skupinám. Kolegovia ponúkli online kvíz o vizuálnom umení a pracovné listy určené najmä rodinám s deťmi. Tieto prepájali témy rezonujúce vo vizuálnom umení s aktivitami, ktoré sa dali vykonávať aj počas koronakrízy, napríklad prechádzky v prírode. V rámci sociálnych sietí sme zároveň pracovali s vybranými dielami zo zbierok. Ďalšou novinkou sú krátke videá k stálym expozíciám a dočasným výstavám, kde kurátori a kurátorky poukazujú na zaujímavosti, pre ktoré v kurátorských textoch zvyčajne nezostane miesto. V tomto by sme radi pokračovali aj naďalej. Podnetov od kolegov je, samozrejme, viac, plánujeme ich rozvíjať a tým zatraktívniť GMB ponuku digitálnych obsahov.

GK
Výstavná dramaturgia GMB bola v posledných rokoch pomerne nečitateľná. Blockbusterové mená ako David LaChapelle alebo Daphne Guiness sa striedali s lokálnymi umelcami a historickými výstavami, pričom programový kľúč nebol jasný. Ako vidíte budúcu identitu galérie? V čom by mala byť iná ako SNG a Kunsthalle Bratislava?

KT
GMB je mestskou galériou, čo by sa malo premietnuť aj do jej dramaturgie. Okrem sprístupňovania svojich zbierok prostredníctvom stálych expozícií, galéria môže a mala by reagovať aj na aktuálne výzvy, ktorým mesto a spoločnosť čelí. Na to je ideálny formát dočasných výstav a sprievodný a vzdelávací program. GMB má dobrú príležitosť prepájať komunity, ktoré v meste žijú a ktoré prispievajú k špecifickému koloritu mesta. Tých prierezových tém môže byť, samozrejme, viac. V budúcnosti sa chceme sústrediť na projekty, ktoré vychádzajú z lokálneho prostredia a sú zrozumiteľné a prínosné najmä pre domáce publikum. Spomínaný typ výpravných výstav teda v galérii neplánujeme, ale to neznamená, že nemáme záujem púšťať sa aj do ambicióznych medzinárodných projektov. Musí to však dávať logiku a nadväzovať na výskum, ktorému sa galéria plánuje venovať. Tu však už hovoríme o vzdialenejšej budúcnosti, keďže GMB potrebuje najskôr prejsť pomerne rozsiahlou vnútornou transformáciou.

GK
Ešte sa vrátim k tým medzinárodným spoluprácam. Máte už vytipovaných zahraničných partnerov? Ktoré zahraničné galérie a ich program sú pre vás referenčné?

KT
Zatiaľ je to len v rovine mojich preferencií. Iniciovanie medzinárodných spoluprác bude vyplývať z výstavných a výskumných zámerov galérie. Ako som už spomínala, máme záujem prinášať aj živé umenie a nové digitálne obsahy, čiže partnerov budeme hľadať aj s ohľadom na tento aspekt. Zaujímavé v dlhodobejšej perspektíve sú pre nás aj mobility umelcov/umelkýň. Ako príklady dobrej praxe môžem uviesť Galerii hlavního města Prahy, Belvéder, Secession, Zamek Ujazdowski, sieť asociácií tranzit.org.

GK
V čom vy osobne vidíte v dnešnej dobe hlavnú úlohu súčasného umenia?

KT
Z pozície prijímateľky súčasného umenia je pre mňa zásadný sugestívny zážitok, ktorý iniciuje moju predstavivosť, hlbšie premýšľanie o téme a následne aj ďalšie konanie. Verím, že súčasné umenie má potenciál meniť budúcnosť, ak mu poskytneme náležitý priestor a pripravíme kvalitné podmienky pre jeho vznik a sprístupňovanie rôznym publikám. Toto zázemie vieme zabezpečiť z pozície inštitúcie, ktorá svoju víziu stavia aj na živých kontaktoch so súčasnými umelcami a umelkyňami, ktorých projekty chceme prinášať v nasledujúcom období.

GK
Aké autorky alebo autorov, akú výstavu by ste tam radi videli v najbližšom čase?

KT
GMB má pomerne široký záber. Zbierky zahŕňajú diela z obdobia gotiky, baroka, 19. a 20. storočia až po súčasnosť. Pred vyratúvaním mien autorov/autoriek uprednostním uviesť témy, ktoré hodnotím ako aktuálne a ktorým by sa GMB mohla programovo venovať. Medzi ne patria kolektívna pamäť, ekológia, mestské komunity či verejná služba.

GK
Jedným z bodov vašej kritiky bola akvizičná politika galérie. Akú máte predstavu o ďalšom budovaní zbierok?

KT
Som presvedčená o tom, že mestská zbierkotvorná inštitúcia typu GMB si môže dovoliť väčší tematický záber než len prioritizovanú tému mesta. Svojím cieleným výskumom môže obsiahnuť napríklad obdobie, ktoré je ešte príliš „mladé“ pre Slovenskú národnú galériu, a naproti tomu už nie „súčasné“ pre Kunsthalle. Tým vlastne dopĺňam odpoveď na vašu otázku, čím by sa mala GMB od týchto dvoch inštitúcií líšiť. V nadchádzajúcom období by sme sa chceli intenzívnejšie venovať obdobiu 60. až 70. rokov 20. storočia a strednej generácii slovenských umelcov, čo sa premietne aj do nákupných zámerov na najbližšie dva roky. Konkrétne prírastky do zbierok by mali, samozrejme, nadvä- zovať aj na výstavný plán galérie, pričom ten bude tvorený z nominácií výstavných projektov od interných kurátorov GMB a galerijnej rady zloženej z externých teoretikov.

GK
Na výberovom konaní ste vo svojej prezentácii spomínali „zmätočnosť“ stálych expozícií a navrhli ste koncentrovať stále zbierky starého umenia do budovy Pálffyho paláca. Prečo takého rozhodnutie?

KT
Počas prípravy na výberové konanie som sa snažila premýšľať nad oboma palácmi, Mirbachovým a Pálffyho skrz preferencie rôznych publík. Spätne, po diskusiách s internými kolegami, ktorí pracujú so zbierkovým fondom GMB a s kurátormi z externého prostredia, uznávam, že takého členenie by mohlo návštevníkov, paradoxne, pripraviť o zážitok z plurality vizuálneho umenia, ktorú je možné zreteľnejšie sledovať v čase. Zaujímavé vzťahy môžu v praxi vznikať napríklad prostredníctvom pre- pájania expozícií starého umenia a dočasných intervencií súčasných umelcov a umelkýň. Témy ako zdravie, ekológia, pamäť či komunity nie sú nové, frekventovane ich reflektovali aj predstavitelia starších období výtvarného umenia, kurátorom to poskytuje bohatú obsahovú bázu, s ktorou sa dá ďalej výborne pracovať.

GK
Na pozíciu ste nastúpili z externého prostredia. Spravili ste si už prehľad o tom, kto tvorí publikum galérie a ako s ním komunikovať?

KT
Stabilné publikum GMB tvoria najmä rodiny s deťmi, školy – základné, stredné, umelecké a seniori. Tieto skupiny sú naučené na programovú ponuku galérie a pravidelne sa zúčastňujú najmä vzde- lávacích formátov. Kde však máme slepé miesta, a tu je potrebné sa zamerať nielen na program, ale najmä na formu komunikácie, to sú tínedžeri a stredná generácia, teda vekový priemer štyridsať až päťdesiat rokov. Tento rok máme v pláne vypracovať aj komunikačnú stratégiu galérie, ktorá bude zohľadňovať rôzne cieľové skupiny, vrátane odbornej verejnosti a umelcov/umelkýň.

GK
V SNG, v Kunsthalle i v Slovenskom múzeu dizajnu je bezplatný vstup. Je toto budúcnosť aj v prípade GMB?

KT
Hovoríme o ideálnej situácii. Za predpokladu, že galéria nadviaže korektné partnerstvo v zmysle svojej obsahovej suverenity. Chcem veriť tomu, že takého partnera nájdeme. Aj keby sa to na za- čiatku premietlo len do ponuky bezplatného vstupu do stálych expozícií.

More stories by

Gabriela Kisová